Tento druh žezlovky bol u nás po prvý raz objavený až v roku 2002 na území Bratislavy. Odvtedy bolo na Slovensku  zaznamenaných niekoľko ďalších nálezov. Stróma je v spodnej časti tmavá, v hornej časti oveľa svetlejšia, valcovitá, často nepravidelne pokrútená, zakončená  ružovofialovou hlavičkou s peritéciami. Cordyceps entomorrhiza nezriedka vytvára anamorfy.

Žezlovky (Cordyceps) patria medzi vreckaté huby (askomycéty). Vrecká s výtrusmi sú umiestnené v plodničkách - peritéciách, ktoré sa nachádzajú v hornej časti nosiča - strómy, ktorá môže mať rôzny tvar v závislosti od druhu. Plodná - fertilná časť strómy môže mať vlacovitý alebo kyjakovitý tvar, niekedy býva v hornej časti hlavičkato zakončená. Výtrusy žezloviek sú vláknité až vretenovité, s mnohými priehradkami. V mieste priehradok sa lámu na jednotlivé segmenty. Tieto často nenápadné a prehliadané huby rastú na podzemných hubách - srnkách (Elaphomyces), ale tiež na článkonožcoch (Arthropoda). Na podzemných hubách možno nájsť okrem žezlovky srnkovej - Cordyceps ophioglossoides aj druhy s hlavičkatou strómou - ž. hlavičkatú - C. capitata, ž. Rouxovu - C. rouxii a druh C. longisegmentis, vyznačujúci sa relatívne dlhými segmentami po rozpadnutí sa výtrusov. Článkonožce a často i larvy rôznych druhov hmyzu sú zasa vhodným substrátom pre ďalšiu skupinu žezloviek. Na larvách motýľov rastie druh so žiarivo oranžovou strómou, žezlovka hmyzová - Cordyceps militaris, ale aj C. gracilis či C. bifusispora. Na niektorých druhoch chrobákov sa vyskytujú druhy C. memorabilis, vyobrazený druh C. entomorrhiza a mnohé ďalšie. C. myrmecophila je zasa druh žezlovky rastúci z tiel mravcov.

Ján Červenka