Tento druh z rodu Phlebia, pôvodne zaraďovaný do rodu Merulius, sa vyznačuje plodnicami, ktoré tvoria akoby klobúk, čiže nie sú rezupinátne, teda celé prirastené k substrátu. Vonkajší, neplodný povrch býva chĺpkatý, belavý, na plodnej strane plodnice sa nachádza prevažne radiálne žilkovaný hymenofor sfarbený do sivasta, okrova až oranžova. Výtrusy sú alantoidné (klobásovitého tvaru), 4-4,5 x 1-1,5 µm veľké. Druh sa vyskytuje väčšinou na dreve listnatých vzácne aj ihličnatých stromov, najhojnejšie koncom jesene. Je to nejedlá huba.
V rode rozlišujeme druhy, ktoré majú cystidy, väčšinou zreteľne inkrustované kryštálmi a také, ktoré cystidy buď nemajú, alebo nie sú (prípadne len slabo) inkrustované. Medzi druhmi s inkrustovanými cystidami má najväčšie, oválne výtrusy - až 6-9 x 4,5 µm veľké druh P. longicystidia, rastúci na dreve ihličnanov. Je typický tým, že staré plodnice obsahuju hrubostenné chlamydospóry. Ostatné druhy z tejto skupiny, ako napr. P. serialis, P. cremeoalutacea, P. lindtneri či P. martiana majú oveľa užšie výtrusy. Väčšiu skupinu v rode Phlebia tvoria druhy bez inkrustovaných cystíd. V tejto skupine majú žilkatý až pórovitý hymenofor P. rufa, P. radiata a P. centrifuga, ostatné sú buď hladké alebo so zúbkatým či hrboľatým hymenoforom. Patria sem napríklad druhy P. subochracea a P. bresadolae rastúce na listnáčoch a tiež P. subulata, P. cretacea či P. livida, rastúce na ihličnanoch. Mnohé druhy z rodu Phlebia obľubujú širokú škálu hostiteľov, čiže rastú na listnáčoch aj ihličnanoch, napríklad P. subcretacea s hladkým hymenoforom. Ján Červenka
|