Charakteristika:
Nedávne zistenie, že pestrec obyčajný - Scleroderma citrinum je fylogeneticky veľmi príbuzný hríbnikom - Gyroporus, dokazuje, že v ríši húb je ešte stále čo objavovať a ani makromorfologické znaky nemusia byť vždy určujúcimi pre zaradenie daného druhu či rodu do systému. Táto huba s pevnými, sploštene guľovitými plodnicami bola dlhý čas zaraďovaná spolu s hviezdovkami - Geastrum či prášnicami - Lycoperdon do skupiny tzv. bruchatkovitých húb, vyznačujúcich sa prítomnosťou vonkajšieho obalu - perídia, čiže zákrovky, ktorá obaľuje plodnú časť. Povrch plodníc je hrubo šupinatý až plocho bradavičnatý, citrónovožltý až žltohnedý. Na báze niekedy býva veľmi krátka stopkovitá časť. Dužina, u bruchatkovitých húb nazývaná glébou, je len vo veľmi ranom štádiu biela, čoskoro však od stredu fialovie až černie. Na reze je plodná vrstva, plná výtrusov, mramorovito popretkávaná bezfarebnými hýfami neplodného pletiva. Dužina má veľmi výraznú, charakteristickú vôňu. Výtrusný prach je olivovohnedý. Pestrec obyčajný rastie v listnatých a ihličnatých lesoch, často hromadne, len vzácne ako hostiteľ parazitickej huby suchohríba cudzopasného - Pseudoboletus parasiticus. Vyskytuje sa od júla do novembra. Je to jedovatá huba. Mikroskopické znaky:
Výtrusy sú guľovité, v priemere 8-13 µm veľké, výrazne sieťovito ornamentované, čiernohnedé. Podobné druhy: Pestrec bradavičnatý - Scleroderma verrucosum má na povrchu veľmi drobné bradavičky vzniknuté rozpukaním vrchných vrstiev perídia a v spodnej časti výraznú neplodnú hlúbikovú časť. Ďalší druh, pestrec prášnicovitý - Scleroderma areolatum je nápadný ostrovčekovitým rozpukaním vrchnej časti vonkajšieho obalu a kratším hlúbikom ako predchádzajúci druh. Výtrusy týchto pestrecov nemajú sieťovitú, ale ostnitú ornamentiku.
|