Opis: Klobúk 30-80 mm široký, spočiatku vajcovitý, kužeľovitý až zvoncovitý, neskôr klenutý až plocho rozprestretý alebo trochu preliačený, v strede s tupým hrboľom, na okraji lúčovito ryhovaný, sivý striebristosivý až hnedastosivý, hladký, holý alebo len vzácne s útržkami bielej až sivastej celkovej plachtičky, tenkomäsitý a krehký. Lupene široké a husté, biele, pri hlúbiku voľné. Hlúbik 50-130 mm dlhý a 5-10 mm hrubý, valcovitý alebo smerom k báze mierne rozšírený, bez prsteňa, vláknitý, belavý až sivastý alebo so žltkastohnedým odtieňom, na báze s výraznou, vysokou a pevnou, belavou pošvou. Dužina belavá, vodnatá a krehká, na vzduchu nemení farbu. Má nevýraznú vôňu a sladkastú chuť. Výtrusný prach biely. Výtrusy s priemerom 9-12 µm, guľovité, hladké, bezfarebné.
Praktický význam: Je jedlá, no zasurova údajne mierne jedovatá.
Liečivé účinky: Nie sú známe.
Ekologický význam: Je to mykorízna huba.
Výskyt: Rastie od júna do októbra v listnatých aj ihličnatých lesoch, najmä pod bukmi a brezami na kyslých pôdach.
Rozšírenie: Známa je zo Severnej Ameriky (Kanada, Mexiko, U. S. A.), Strednej Ameriky (Kostarika), Južnej Ameriky (Brazília), Európy (Andorra, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grónsko, Írsko, Island, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko, Taliansko, Veľká Británia) a Ázie (Čina, Japonsko, Južná Kórea, Severná Kórea, Taiwan).
Zámena: Je možná s inými muchotrávkami bez prsteňa, ktoré sú tiež jedlé, napríklad s muchotrávkou sivopošvatou – Amanita submembranacea, ktorá má sivo sfarbenú pošvu a hnedoolivové odtiene na klobúku. Ďalšie dva podobné druhy, muchotrávka Battarova – Amanita battarae a muchotrávka Amanita pachyvolvata majú pošvu s oranžovohnedými škvrnami.
Pôvod latinského názvu: „Vagina“ je v latinčine pošva.
Iné slovenské mená: Nie sú známe. Ako muchotrávka pošvatá bola publikovaná už v roku 1967.
Ľudové názvy: Nie sú známe.
autor: Ján Červenka posledná úprava: 9. 1. 2015 |