Medzi hlavičkaté žezlovky rastúce na podzemných plodniciach srniek (Elaphomyces) patrí i Cordyceps capitata. U nás bol jej výskyt zaznamenaný až v posledných rokoch, pričom táto žezlovka bola nájdená na viacerých lokalitách severného Slovenska vo väčšom počte exemplárov. Plodná časť strómy, obsahujúca peritéciá, môže mať rôzny tvar - guľovitý, nepravidelný, či ako hlavička zápalky, ktorú celý nosič pripomína. Neplodná časť je sfarbená do žlta, pričom nebýva na báze výrazne odfarbená do biela, ako je to napríklad u žezlovky Rouxovej - Cordyceps rouxii. Segmenty výtrusov žezlovky hlavičkatej zvyčajne dosahujú dĺžku medzi 15-30 µm. Podobá sa jej druh Cordyceps longisegmentis, ktorý má však tieto segmenty trochu dlhšie. Žezlovky (Cordyceps) patria medzi vreckaté huby (askomycéty). Vrecká s výtrusmi sú umiestnené v plodničkách - peritéciách, ktoré sa nachádzajú v hornej časti nosiča - strómy, ktorá môže mať rôzny tvar v závislosti od druhu. Plodná - fertilná časť strómy môže mať vlacovitý alebo kyjakovitý tvar, niekedy býva v hornej časti hlavičkato zakončená. Výtrusy žezloviek sú vláknité až vretenovité, s mnohými priehradkami. V mieste priehradok sa lámu na jednotlivé segmenty. Tieto často nenápadné a prehliadané huby rastú na podzemných hubách - srnkách (Elaphomyces), ale tiež na článkonožcoch (Arthropoda). Na podzemných hubách možno nájsť okrem žezlovky srnkovej - Cordyceps ophioglossoides aj druhy s hlavičkatou strómou - vyobrazenú ž. hlavičkatú - C. capitata, ž. Rouxovu - C. rouxii a druh C. longisegmentis, vyznačujúci sa relatívne dlhými segmentami po rozpadnutí sa výtrusov. Článkonožce a často i larvy rôznych druhov hmyzu sú zasa vhodným substrátom pre ďalšiu skupinu žezloviek. Na larvách motýľov rastie druh so žiarivo oranžovou strómou, žezlovka hmyzová - Cordyceps militaris, ale aj C. gracilis či C. bifusispora. Na niektorých druhoch chrobákov sa vyskytujú druhy C. memorabilis, C. entomorrhiza a mnohé ďalšie. C. myrmecophila je zasa druh žezlovky rastúci z tiel mravcov. Ján Červenka
|