Opis: Klobúk 30-100 mm široký, spočiatku takmer guľovitý až vajcovito hrotitý, neskôr polguľovitý, klenutý, plochý až mierne prehĺbený, bledo citrónovožltý až zelenkastožltý (u var. alba až belavý), na okraji hladký, za vlhka často lepkavý, za sucha lesklý, pokrytý bielymi, sivastými až hnedastými, pretrvávajúcimi útržkami celkovej plachtičky. Lupene až 10 mm široké, husté, vystriedané, pri hlúbiku voľné, biele. Hlúbik 40-120 mm dlhý a 5-20 mm hrubý, valcovitý alebo smerom nadol mierne rozšírený, na báze s výraznou odsadenou hľuzou, plný, vatovito vypchatý až dutý, hladký, biely, žltkastý až citrónovožltý, v hornej polovici s mäkkým a hladkým, často pritlačeným prsteňom žltkastej farby, ktorý je pozostatkom čiastočnej plachtičky. Dužina biela alebo žltkastá, na reze nemení farbu, s fenolom slabo vínovočervenie, s charakteristickým pachom po surových zemiakoch a slabou, no dosť nepríjemnou chuťou. Výtrusný prach biely. Výtrusy 8-10 × 7-9 µm, takmer guľovité, hladké, bezfarebné.
Praktický význam: V staršej literatúre sa uvádzala ako jedovatá, neskôr ako neškodná. V novšej toxikologickej literatúre sa jej však pripisujú indolové psychotropno-neurotoxické otravy.
Liečivé účinky: Nie sú známe.
Ekologický význam: Je to mykorízna huba.
Výskyt: Rastie hojne od júla do novembra v listnatých, zmiešaných a ihličnatých lesoch. Uprednostňuje kyslé pôdy.
Rozšírenie: Známa je zo Severnej Ameriky (Kanada, Mexiko, U. S. A.), Strednej Ameriky (Kostarika), Európy (Česká republika, Dánsko, Fínsko, Írsko, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko, Taliansko, Veľká Británia), Ázie (Japonsko, Severná Kórea) a Austrálie (Austrália). U nás je rozšírená takmer na celom území, od nížin do hôr.
Zámena: Mierne jedovatá muchotrávka slamovožltá – Amanita gemmata nemá na klobúku citrónovožlté odtiene a má aj inak zakončený hlúbik v bazálnej časti. Opršané plodnice bez útržkov plachtičky na klobúku môžu pripomínať muchotrávku zelenú – Amanita phalloides. Tá má však na báze hlúbika voľnú pošvu a hlúbik s prsteňom bez žltého odtieňa.
Pôvod latinského názvu: „Citrinus“ je citrónovožltý. Druhové meno charakterizuje sfarbenie klobúka.
Iné slovenské mená: muchotrávka citrónová (1955, 1967)
Ľudové názvy: Nie sú známe.
autor: Ján Červenka
posledná úprava: 9. 1. 2015 |
Na tejto podstránke nájdete "
FOTOGRAFICKÝ URČOVACÍ KĽÚČ (zobrazí prehľad čeľadí)
výskyt v CZ
- záznam má exsikát
- záznam bez exsikátu
