Opis: Do 60 m vysoký ihličnan (ojedinele aj vyšší), koruna v mladosti pravidelne kužeľovitá, neskôr valcovitá, na vrchole sploštená. Púčiky sú vajcovité, bez živicového obalu. Ihlice na osvetlených výhonkoch sú usporiadané skrutkovite, na zatienených dvojradovo, 1.5 - 3 cm dlhé ploské, krátkostopkaté, na líci lesklo tmavozelené, na rube s dvoma pozdĺžnymi bielymi pruhmi prieduchov. Vytrvávajú na strome okolo 10 rokov. Jednodomý strom, šišky sa tvoria len vysoko v korune. Samčie šištičky žltkasté, 2 - 3 cm dlhé, samičie šištičky zelené, vzpriamené, do 6 cm dlhé, po opelení hnednú a dorastajú až do 20 cm. Zrelé šišky sa rozpadajú na strome, zostáva len vretienko. Semená sú trojhranné, krídlaté. Kôra je striebristosivá, v starobe šupinovitá borka.
Areál výskytu: Stredná a južná Európa. Na území SR sa vyskytuje najmä v rozsiahlejších pohoriach, snáď najhojnejšie vo východnej časti Nízkych Tatier a v Slovenskom Rudohorí. Lesy veľmi bohaté na jedľu sa udávajú aj z pohoria Vtáčnik, vplyvom výberkovej ťažby a neskôr i exhalátov ustúpila.
Ekológia: Rastie na všetkých horninách, vyžaduje však vyššiu pôdnu i vzdušnú vlhkosť. Nevyhovuje jej klíma s veľkými teplotnými amplitúdami a vlkostmými výkyvmi, preto je zriedkavá napr. na južnom predhorí Vysokých Tatier. Nájdeme ju ako prímes v bukových a smrekových lesoch, pri vhodných podmienkach sa stáva dominantnou drevinou.
Kvitnutie: V.
Ohrozenie: Jedľa biela je v mnohých oblastiach ohrozený a vymierajúci druh. Príčinou je najmä nevhodná obnova lesa a znečistené ovzdušie.
Poznámka: Patrí k najproduktívnejším lesným drevinám. Na starých jedliach sa v SR nachádza okolo 50% hniezd orla skalného.

Spracoval: Mário Duchoň