| Info: | Pôvodne obýval prímorské časti Čierneho a Kaspického mora. Do západnej Európy sa dostal v 18. stor. po nových kanáloch spojujúcich Volhu a Dunaj. Ďalej riekami ústiacimi do Onežského a Ladožského jazera. Potom sa presunul aj do Baltského prímoria. K nám bol rak bahenný dovezený v roku 1892 po epidémiách račieho moru z Poľska (Haliča). Teraz je najviac rozšíreným rakom v Európe. Vyhovujú mu viacej stojaté (a veľmi zabahnené), alebo veľmi pomaly tečúce vody. Oproti rakovi riečnemu vykazuje vyššiu odolnosť voči organickému znečisteniu a má menšie nároky na množstvo potrebného kyslíka rozpusteného vo vode. Telo má dlhšie a užšie, ale masívne. Hlavohruď, stredne nazelenalého, žltohnedého až svetlohnedého zafarbenia. Zospodu je svetlo žltá farba. Štíhle klepetá (leptodactylus = "štíhloprstý") bez zubov na ostrí, zo spodnej strany svetložlté. Povrch klepiet je drsný. Dlhé, úzke a špicaté rostrum a dva páry postorbitálnych líšt. Živí sa telami mŕtvych živočíchov, drobnými vodnými živočíchmi, rastlinami s obsahom vápnika, ako je vodný mor, (růžkatec, rdest), stolístok. Tiež žerie drobné mäkkýše. Končatinami víri vodu, ktorá stále prúdi okolo žiaber. Bruško je zakončené chvostovou plutvičkou. Samice majú menšie klepetá a väčší zadoček, samce naopak. Pária sa na jeseň, zvyčajne v októbri a novembri, pri teplote 5°C. Samice potom v rozmedzí 2 až 45 dní nakladie vajíčka (až 300) na pleopody. V máji až júni sa liahnu malé raky. V tomto období samice často neprijímajú potravu. Raky sú schopné reprodukcie od 3 rokov. Pohlavné rozmnožovanie: 1. zima – vajíčka, 2. jar – vyliahnutie, 3. postupný rast panciera (niekedy ho zvliekajú). Vyhovujú mu vody s teplotou 10–22°C, kyslosťou 6–7pH, tvrdosťou 7–8,7°dGH. Dožíva sa 20 rokov. |
