Hraničný znak "1" na Slovensko-Ukrajinskej hranici je vzdialený 59,93 m od hraničného znaku Kremenec, kde sa stretávajú hranice s Poľskom a s Ukrajinou. Hranica s Ukrajinou meria 97851,81 m

Pozri aj dole na "Súvisiace:"

Podkarpatská Rus bola mnoho storočí súčasťou Rakúska-Uhorska. 19. novembra 1918 Americká národná rada uhorských Rusínov na základe predchádzajúcich dohovorov s T.G.Masarikom súhlasila s plánom pripojenia Zakarpatskej Rusi k Československu. Až záverečné jednanie Centrálnej rusínskej národnej rady v Užhorode 8. mája 1919 rozhodlo, že Rusíni sa pripoja k Československu. 10. októbra 1919 bola potvrdená mierová zmluva v Saint-Germain-en-Laye pri Paríži, podľa ktorej sa Podkarpatská Rus stala súčasťou Československa.

Dňa 10. septembra 1938 Spojené kráľovstvo a Francúzsko predostreli česko-slovenskej vláde požiadavky vo forme ultimáta (buď im Česko-Slovensko vyhovie a bude pod ochranou západných mocností, alebo západné mocnosti nechajú Česko-Slovensko napospas Nemecku). Po Mníchovskej dohode 30. septembra 1938 Nemecko a Taliansko donútili Česko-Slovensko už 2. novembra 1938 postúpiť územia dnešného južného, juhovýchodného Slovenska a južnú časť Podkarpatskej Rusi Maďarsku.

Po rozbití ČSR Nemeckom a vzniku Slovenského štátu 14.3.1939, už v noci 14. marca 1939 Maďari poslali do Prahy ultimátum, aby československé vojsko opustilo do 24. hodín územie Podkarpatskej Rusi, následne ho obsadili. Nepodarilo sa tu vytvoriť samostatný štát ako na Slovensku a bolo anektované Maďarskom.

V máji 1945 boli obnovené hranice Československa v stave pred Mníchovskou konferenciou. 29. mája 1945 Sovietsky Zväz anektoval územie Podkarpatskej Rusi (nikdy nebola súčasťou Ukrajiny). Bolo to sprevádzané migráciou 120.000 obyvateľov Podkarpatskej Rusi do Československa. 2. apríla 1946 došlo k presnému vytýčeniu hraníc, boli prevzaté hranice Slovenska a Podkarpatskej Rusi z roku 1937. Obec Lekárovce bola 2. apríla 1946 vrátená Československu a naopak slovenské mesto Čop a obce Ašvaň, Batva, Galoč, Komárovce, Malé Slemence, Palaď, Palov, Rátovce, Surty, Šalamúnová, Téglás boli pričlenené k ZSSR.
Po rozpade ZSSR 31.12.1991 boli snahy o autonómiu a uznanie rusínskeho národa, začalo sa uvažovať o znovupripojeniu k Československu. Toto prianie sa rozplynulo 31. decembra 1992, keď ČSFR zanikla.