Popis: Srnec je najmenším európskym predstaviteľom čeľade jeleňovitých. Má veľmi útlu, gracilnú stavbu tela, štíhle vysoké nohy a štíhly krk. Samec dosahuje dĺžku až 135cm a váži 32 kg. Samice sú oveľa slabšie a nenarastajú im parohy. Srnčia zver má v lete červenohnedú až hrdzavočervenú srsť. Srnčatá majú na sebe po narodení biele škvrny. V jeseni sa táto zver prefarbuje, dostáva dlhšiu a hustejšiu srsť sivej až tmavosivej farby. Neskoré prefarbovanie je príznakom choroby alebo celkovej telesnej slabosti. Srnce a srny sa správajú teritoriálne. Svoje územie si značkujú výlučkami pachových žliaz. Srnčia zver má tri pachové žľazy, medzi prstami zadných nôh, na zadných nohách a to na vonkajšej strane tesne pod členkom a medzi pučnicami. Srny vrhajú jedno až dve mláďatá. Asi po týždni už nasledujú matku a začínajú behať. Srnce sa dožívajú 10 až 17 rokov.

Výskyt a rozšírenie: Srnec je na Slovensku rozšírený po celom území od nížin Žitného ostrova až po lesnaté pásmo Vysokých Tatier. Patrí medzi autochtónnych zástupcov párnokopytníkov. Obľubuje lesnaté porasty prestúpené lúkami alebo poľami. Srnčia zver si vyhrabúva ležiská a srnec si stanovište označuje hrabaniskami. Je veľmi prispôsobivý a v poslednom čase sa celoročne zdržiava aj na otvorených priestranstvách Podunajskej nížiny.

Ochrana: U nás je srnec najpočetnejším kopytníkom. V kultúrnej krajine predstavuje srnec lesný najväčšie pôvodné lovné zviera.