neprihlásený návštevník | webfilter: vypnutý |

vyhľadaj  

zobraziť všetky fotografie týždňa
PF 2025
autor: FotoNet




pozvanka

Atlas cicavcov ( cicavce )

Spracoval: Viliam Ridzoň

prehľad NVD
vedecké radenieslovenské radenielen druhy s fotkouvšetky druhy
[A] - B - C - D - E - F - G - H - L - M - N - O - P - R - S - T - U - V

 FOTOGRAFICKÝ URČOVACÍ KĽÚČ (zobrazí prehľad čeľadí)
Capreolus capreolus Linnaeus, 1758

srnec hôrny

 

Systém: Animalia - Chordata - Vertebrata - Mammalia
Rad: Artiodactyla
Čeľaď: Cervidae (jeleňovité)
Rod: Capreolus

Popis: Srnec je najmenším európskym predstaviteľom čeľade jeleňovitých. Má veľmi útlu, gracilnú stavbu tela, štíhle vysoké nohy a štíhly krk. Samec dosahuje dĺžku až 135cm a váži 32 kg. Samice sú oveľa slabšie a nenarastajú im parohy. Srnčia zver má v lete červenohnedú až hrdzavočervenú srsť. Srnčatá majú na sebe po narodení biele škvrny. V jeseni sa táto zver prefarbuje, dostáva dlhšiu a hustejšiu srsť sivej až tmavosivej farby. Neskoré prefarbovanie je príznakom choroby alebo celkovej telesnej slabosti. Srnce a srny sa správajú teritoriálne. Svoje územie si značkujú výlučkami pachových žliaz. Srnčia zver má tri pachové žľazy, medzi prstami zadných nôh, na zadných nohách a to na vonkajšej strane tesne pod členkom a medzi pučnicami. Srny vrhajú jedno až dve mláďatá. Asi po týždni už nasledujú matku a začínajú behať. Srnce sa dožívajú 10 až 17 rokov.

Výskyt a rozšírenie: Srnec je na Slovensku rozšírený po celom území od nížin Žitného ostrova až po lesnaté pásmo Vysokých Tatier. Patrí medzi autochtónnych zástupcov párnokopytníkov. Obľubuje lesnaté porasty prestúpené lúkami alebo poľami. Srnčia zver si vyhrabúva ležiská a srnec si stanovište označuje hrabaniskami. Je veľmi prispôsobivý a v poslednom čase sa celoročne zdržiava aj na otvorených priestranstvách Podunajskej nížiny.

Ochrana: U nás je srnec najpočetnejším kopytníkom. V kultúrnej krajine predstavuje srnec lesný najväčšie pôvodné lovné zviera.

TOP FOTOGRAFIE (charakteristika druhu)


Ivan Godál


Jules Hacava


Ivan Godál


Mirka Kukurová


Ivan Godál


Ivan Godál


Zmapovaný výskyt druhu - Slovenská republika
Legenda:

Kliknutím na konkrétny záznam (bodku), si zobrazíte podrobnosti o zmapovanom údaji. Prístup k údajom chránených druhov riešia administrátori.

- záznam má exsikát
- záznam bez exsikátu
(3 záznamy)


Všetky fotografie druhu [1] [2] [3] [4] [5] [6] [7] [8] [9] [10] [11] [12] [13] [14] 15 [16] [17] [18] [19] [20] [21] [22] [23] [24] ďaľšia



Peter Jurík

RE: [1]



Peter Jurík

Srnčia zver sa rada pasie na rúbaniskách, kde nachádza rozmanitú potravu. Zdržuje sa sa najradšej pri okrajoch lesov, na jar vychádza na lúky, do ozimín na polia. ´V potrave je prieberčivá.<br>V lete žije srnčia zver osamote, v zime sa združuje do menších čried. Staré a choré srnce žijú samotársky.<br>Srna rodí najčastejšie dve mláďatá, zriedkavo 1 alebo 3.<br>Srnce zhadzujú parožie v októbri až novembri.<br>Dospelý srnec váži 14-18 kg. Srna býva rovnako ťažká, alebo o niečo ľahšia.<br>Keď srnec spozoruje nebezpečenstvo - „bäká” - vydáva pri tom hlas podobný štekotu psa. Srnčia zver „bäká” vtedy, keď nevie zistiť, o aké nebezpečenstvo ide. Keď spozoruje človeka nebäká, ale rýchlo odskočí. <br>Srnec dosahuje vek asi 15 rokov.<br>Nepriateľmi srnčej zveri sú najčastejšie veľké šelmy (vlk, rys ostrovid), na srnčatách spôsobuje značné škody líška a túlavé psy.

Erik Müller



Marián Radošovský

RE: [4]



Marián Radošovský



Viliam Ridzoň

RE: [8]

skoro na pravé poludnie sa vypásala srnečka,na drzáka.:)

Maroš Margetín

RE: [1]



Peter Štefanovie

RE: [3]



Peter Štefanovie

RE: [1]



Peter Štefanovie

RE: [2]



štefan Brunczlík

RE: [4]



Miroslav Holíček



štefan Brunczlík



Erik Müller



peter barninec


Všetky fotografie druhu [1] [2] [3] [4] [5] [6] [7] [8] [9] [10] [11] [12] [13] [14] 15 [16] [17] [18] [19] [20] [21] [22] [23] [24] ďaľšia
Copyright © 2004-2021 FotoNet, všetky práva vyhradené.