Opis: Klobúk 50-120 mm, spočiatku polguľovitý, neskôr nízko klenutý, občas s nízkym a širokým hrboľom, plstnatý až jemne šupinkatý, nenasiakavý, fialový. Lupene stredne husté až riedke, skôr široké, tmavofialové, neskôr purpurovohnedé. Hlúbik 60-140 × 10-20 mm, kyjakovitý, na báze až hľuzovitý, fialový; celková plachtička tmavosivá, vytvára nekomletné pásiky a zóny na hlúbiku. Dužina fialová; vôňa skôr silná, po ceruzke; reakcia s KOH v dužine krvavočervená. Výtrusný prach hrdzavohnedý. Výtrusy 11.5-13.5 × 7.5-8.5 µm, mandľovité, mierne bradavičnaté. Cheilocystidy a pleurocystidy 60-95 × 15-25 µm, zvyčajne fľašovito vretenovité až mierne fľašovité, s modrastým až hnedastým obsahom, hojné.
Praktický význam: Je to jedlá huba.
Liečivé účinky: V tradičnej čínskej medicíne sa používa proti nádorom.
Ekologický význam: Je to mykorízna huba, viaže sa na listnaté dreviny.
Výskyt: Rastie zriedkavo na jeseň v listnatých lesoch, najmä pod brezami, osikami, dubmi a bukmi, a to jednotlivo alebo v skupinách.
Rozšírenie: Známy je zo Severnej Ameriky (Kanada, U. S. A.), Strednej Ameriky (Kostarika), Európy (Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Nórsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Veľká Británia), Ázie (Japonsko, Južná Kórea) a Austrálie (Austrália, Nový Zéland). U nás je rozšírený najmä v nižších polohách, v pásme listnatých lesov.
Zámena: Veľmi podobný pavučinovec hercýnsky – Cortinarius hercynicus je viazaný na korene ihličnanov, najmä smrekov a borovíc. Má širšie, široko vajcovité a silno bradavičnaté výtrusy.
Pôvod latinského názvu: Rodový názov „Cortinarius“ je utvorený od slova „cortina“, čo je v latinčine pomenovanie pre pavučinu. „Violaceus“ je fialový.
Iné slovenské mená: Nie sú známe pre tento druh. Niektoré fialovo sfarbené pavučinovce, zaradené kedysi do rodu Inoloma, niesli slovenský rodový názov fialovec (1955).
Ľudové názvy: Nie sú známe.
autor: Ján Červenka posledná úprava: 10. 1. 2015 |