Opis: Trváca 30 – 110 cm vysoká bylina s priamou, valcovitou stonkou s červenkastým nádychom. Listy sú podlhovasto obrátene vajcovité, na báze zúžené do širokej stopky. Dolné striedavé, prostredné v praslenoch. Súkvetím je riedky strapec. Okvetie má priemer okolo 3,5 cm, je oblúkovito zahnuté hore, škvrnité a krehké, zväčša červenkasté, zriedkavo belavé. Ľalia zlatohlavá je zaujímavý druh. Cibuľa je schopná pomocou ťažkých koreňov regulovať svoju hĺbku v pôde. Škvrny na okvetných lístkoch sú dedičné, ale nie je dedičné ich zoskupovanie, takže sa okvetné lístky navzájom nepodobajú. V noci jej kvety voňajú intenzívnejšie a opeľujú ju nočné motýle.
Rozšírenie: Eurosibírsky druh horských lúk, listnatých aj zmiešaných lesov mierneho pásma, najmä na vápenatom podloží. Vytvorilo sa množstvo kultivarov, ktoré sa pestujú v záhradkách. U nás sa v prírode vyskytujú dva poddruhy: subsp. alpina a subsp. martagon.
Kvitnutie: VI. – VIII.
Poznámka: Latinský názov rastliny Lilium znamená ľalia. Za druhové označenie martagon patrí zásluha alchymistom 16. storočia, ktorí sa pomocou zlatožltých cibúľ rastliny pokúšali meniť kovy. Podľa starých povier mala ľalia moc otvárať zámky, používala sa ako nápoj lásky a ako ochrana proti démonom.
Ohrozenie: LR – menej ohrozený, zákonom chránený druh.

Text: Eva Sitášová, Mário Duchoň