Opis: Klobúk 40-150 (-220) mm široký, spočiatku polguľovitý, neskôr klenutý až plocho klenutý, jemne vláknito plstnatý alebo s drobnými pritlačenými šupinkami, v starobe niekedy rozpukaný, bledo sivohnedý s fialovkastým odtieňom, tmavo sivastohnedý až červenkastohnedý. Rúrky až 25 mm dlhé, pri hlúbiku takmer voľné, krémovobelavé, neskôr so sivastohnedým odtieňom, ich ústia béžové, na otlačených miestach hnednúce. Hlúbik 80-170 mm dlhý a 14-20 mm hrubý, valcovitý, v hornej časti mierne zúžený, plný, suchý, na belavom podklade jemne sivasto až černasto šupinkatý. Dužina v klobúku a hornej časti hlúbika biela, na vzduchu meniaca farbu do sivofialova až černasta, naspodu niekedy až do žltozelena či zelenomodra, s nevýraznou, ale príjemnou vôňou a chuťou. Výtrusný prach olivovo žltohnedý. Výtrusy 11,5-15,5 × 4,5-6 µm, vretenovité, so zhrubnutou stenou, bledohnedé. Bazídiá 19-37 × 6-9 µm, štvorvýtrusné, kyjakovité, bezfarebné. Cystidy 20-75 × 5,5-17 µm, fľašovité, často s dlhým a úzkym hrdlom, buď bezfarebné alebo s hnedastým vnútrobunkovým pigmentom. Pokožka klobúka trichoderm, s koncovými bunkami až 12-90 × 2,5-7,5 µm veľkými, nepravidelne valcovitými, s vnútrobunkovým farbivom. Kaulocystidy 25-110 × 2-12 µm, fľašovité až vretenovité, tenkostenné až hrubostenné, bezfarebné alebo s hnedým vnútrobunkovým pigmentom. Pracky chýbajú.
Praktický význam: Je to výborná jedlá huba, vhodná najmä na sušenie.
Liečivé účinky: Nie sú známe.
Ekologický význam: Je to mykorízna huba, striktne viazaná na korene topoľov .
Výskyt: Rastie zriedkavo od júla do októbra v listnatých lesoch pod rôznymi druhmi topoľov, najčastejšie pod topoľom bielym a topoľom osikovým. Uprednostňuje zásadité pôdy.
Rozšírenie: Známy je z Európy (Česká republika, Dánsko, Fínsko, Írsko, Nemecko, Nórsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko, Taliansko, Veľká Británia)
Zámena: Typické tmavnutie dužiny, hnedý odtieň pokožky klobúka a rast pod topoľmi sú znaky, ktoré ho dobre odlišujú od ostatných druhov kozákov. Černejúcu dužinu a hnedo sfarbený klobúk má aj kozák hrabový – Leccinum pseudoscabrum, ktorý je však viazaný na hraby a liesky. Podobný je aj kozák brezový – Leccinum scabrum, jeho dužina však na vzduchu nemení farbu a rastie pod brezami.
Pôvod latinského názvu: „Leccinum“ je staré talianske slovo pomenúvajúce hubu a „duriusculus“ = trochu tvrdší.
Iné slovenské mená: Nie sú známe. Súčasné meno kozák topoľový bolo publikované už v roku 1967.
Ľudové názvy: Pre tento konkrétny druh nie je známy ľudový názov. Bežní hubári ho zvyknú priraďovať k iným, podobne sfarbeným druhom, napríklad ku kozáku brezovému – Leccinum scabrum alebo kozáku hrabovému – Leccinum pseudoscabrum.
autor: Ján Červenka posledná úprava: 9. 1. 2014 |