Opis: Do 1 m vysoká bylina. Listy usporiadané v ružici sú dlho stopkaté, úzko vajcovité, na báze srdcovité so zúbkatým okrajom, na líci holé, na rube chlpaté. Kvetonosná stonka je štvorhranná, chlpatá, riedko olistená. Dolné byľové listy krátkostopkaté, horné sediace, najvyššie sú úzko kopijovité a prechádzajú do listeňov. Kvety vyrastajú v pazuchách malých listeňov, sú usporiadané v paklasoch. Kalich je zvonkovitý, dlhý 5 – 7 mm s piatimi štetinkovito ostnatými zubmi, po vyschnutí nepríjemne pichľavý. Koruna je 10 – 15 mm dlhá, karmínovočervená, zriedka i biela. Horný pysk je zvonku chlpatý, plochý, pri pohľade zboku takmer priamy, dolný pysk má veľký lalok. Plodom je tvrdka.
Rozšírenie: Európa, západná Ázia a severná Afrika. U nás rastie od nížin do horského stupňa na lúkach, lesostepiach a vo svetlých lesoch. Uprednostňuje vápenaté pôdy.
Kvitnutie: VII. – IX.
Úžitkovosť , liečivé vlastnosti: Zbiera sa kvitnúca vňať alebo len prízemné listy. Sušia sa prirodzeným teplom. Droga obsahuje triesloviny, horčiny, cholín, éterický olej, slabo účinné betainy ( betonicín, stachydrin a turicín ) a iné látky. Používa sa pri chorobách dýchacích ciest močových ústrojov a nervových poruchách.
Poznámka: Betoniku používali už Rimania a veľmi si ju cenili. Keď chceli niekomu zalichotiť povedali : „Tu pluribus virtibus praeditus es quam betonica“(si obdarený mnohými dobrými vlastnosťami ako betonika). V taliansku neskôr vzniklo príslovie: „Venda la tonica e compra la betonika" (predaj kabát a kúp si betoniku).

text: Mário Duchoň