Curculio venosus

Znaky
Dĺžka tela približne 6–8 mm bez nosca. Telo je oválne, hnedé až hrdzavohnedé, pokryté svetlejšími a tmavšími šupinkami vytvárajúcimi škvrnitú kresbu. Nápadný je dlhý, tenký a zahnutý nosec; u samice je dlhší než u samca. Nohy a tykadlá sú hnedasté, stehná sú na spodnej strane ozubené. Veľmi dôležitým určovacím znakom je úzky, zreteľne pozdĺžny štítok (scutellum), ktorý je dlhší než široký. Na konci kroviek pri šve sú prítomné odstávajúce, vyvýšené šupinky. Tieto znaky zodpovedajú aj určovacím podkladom, ktoré sme používali pri porovnávaní vašich troch druhov.

Podobné druhy najmä Curculio glandium a Curculio nucum majú na rozdiel od C. venosus širší štítok, približne rovnako dlhý ako široký; pri C. venosus je štítok charakteristicky úzky a predĺžený.

Výskyt
Druh viazaný na duby (Quercus). Vyskytuje sa v dubových a zmiešaných lesoch, na lesných okrajoch, v parkoch, ale aj na solitérnych duboch. Dospelce sa zdržiavajú na konároch, listoch a plodoch hostiteľských stromov.

Rozšírenie
Európsky druh, rozšírený aj v strednej Európe. Vyskytuje sa aj na Slovensku, odkiaľ je doložený vo faunistických prácach.

Čas výskytu imága
V–IX, dospelce sa objavujú od jari a počas leta sa zdržiavajú najmä na duboch.

Vývoj
Samica kladie vajíčka do vyvíjajúcich sa žaluďov. Larva sa živí ich vnútornými pletivami a po dokončení vývoja žaluď opúšťa a zavŕtava sa do pôdy. Larvy druhov tejto skupiny následne prechádzajú pôdnou diapauzou; jej dĺžka môže byť premenlivá a u žaluďových druhov rodu Curculio môže presiahnuť jednu zimu.

Potrava
Larvy sa vyvíjajú v žaluďoch dubov (Quercus spp.). V strednej Európe patrí medzi hlavné hostiteľské dreviny dub letný (Quercus robur) a dub zimný (Quercus petraea).

Poznámka
C. venosus sa na tom istom dube môže vyskytovať spoločne s C. glandium a ďalšími žaluďovými druhmi rodu Curculio. Samotný nález na dube alebo na žaludi preto nie je určovacím znakom.

Text: Braňo Ivčič, AI