Curculio nucum

Znaky
Dĺžka tela približne 6–8,5 mm bez nosca. Telo je pomerne robustné, hnedé až žltohnedé, pokryté svetlejšími a tmavšími šupinkami vytvárajúcimi nevýrazne škvrnitú kresbu. Nosec je dlhý, tenký a zahnutý; u samice je výrazne dlhší než u samca. Štítok (scutellum) je široký, nanajvýš taký dlhý ako široký. Dôležitým znakom je tiež krátka a pomerne široká tykadlová palička, menej ako 2,5-krát dlhšia než široká, a robustnejšie koncové články bičíka. Na zadnej časti švu kroviek je charakteristický výrazný hrebeň odstávajúcich šupiniek. Práve tento znak spolu s tvarom tykadlovej paličky je podľa určovacích kľúčov spoľahlivejší než samotná „chlpatosť“ tykadiel, ktorú sme pôvodne riešili v našom pracovnom porovnaní.

Podobné druhy najmä Curculio glandium a Curculio venosus. Od C. glandium sa C. nucum odlišuje predovšetkým širšou tykadlovou paličkou a výrazným hrebeňom odstávajúcich šupiniek na zadnej časti švu kroviek. C. venosus má na rozdiel od oboch druhov úzky, zreteľne dlhší než široký štítok. Samotná dĺžka jednotlivých článkov tykadlového bičíka nie je vhodná ako jediný určovací znak.

Výskyt
Druh je úzko viazaný predovšetkým na liesku obyčajnú (Corylus avellana) a ďalšie liesky. Nachádza sa na lieskových krovinách, okrajoch lesov, v svetlých lesoch, záhradách a parkoch s výskytom hostiteľskej dreviny. Dospelce sa živia na vegetatívnych častiach liesky a samice využívajú vyvíjajúce sa lieskové orechy na rozmnožovanie.

Rozšírenie
Rozšírený je vo väčšine Európy s výnimkou najsevernejších oblastí a zasahuje cez západnú Áziu; uvádzaný je aj zo severnej Afriky. Vyskytuje sa aj na Slovensku.

Čas výskytu imága
V–VIII, najčastejšie sa dospelce pozorujú na lieskach počas VI–VII. Lokálne sa môžu objavovať už od konca apríla a jednotlivé nálezy sú možné aj neskôr.

Vývoj
Samica vyhryzie do ešte mäkkého, vyvíjajúceho sa lieskového orecha otvor a nakladie doň vajíčko. Larva sa vyvíja vo vnútri a živí sa jadrom. Po dokončení vývoja orech opustí charakteristickým okrúhlym otvorom a zavŕta sa do pôdy, kde si vytvorí komôrku. Vývoj je spravidla dvojročný – larva prezimuje v pôde, v nasledujúcom roku sa kuklí a vzniknutý dospelý chrobák zostáva v pôde počas ďalšej zimy; na povrch vychádza nasledujúcu jar. Vývoj sa môže u časti populácie predĺžiť.

Potrava
Larvy sa vyvíjajú predovšetkým v lieskových orechoch (Corylus spp.); v Európe je hlavným hostiteľom lieska obyčajná (C. avellana). Dospelce prijímajú potravu na lieskach, najmä na púčikoch a listoch.

Poznámka
Známy škodca lieskových orechov. Napadnuté orechy majú po opustení larvou typický okrúhly výletový otvor. Väzba na liesku je pri určovaní veľmi užitočná, pri podobných druhoch rodu Curculio však treba určenie potvrdiť morfologickými znakmi.

Text: Braňo Ivčič, AI