Erinaceus roumanicus

Popis: Jež bledý má ostne nepravidelne tmavé. Vekom ich srsť bledne. Východoeurópsky druh nemá pruhované pichliače (preto je vcelku sivý), ani typické „okuliare“ na tvári ako jež tmavý. Na spodku tela je tmavo zafarbený s bielou škvrnou na prsiach, ale staré jedince sú na spodku celé belavé. Je pomerne hlučným zvieraťom, pri vyhľadávaní potravy vydáva rozličné fučavé zvuky. Váži 400-900 g, dĺžka tela je 190-270 mm, dĺžka chvosta 10-40 mm, dĺžka zadného chodidla 32-45 mm. Môže sa dožiť 8-10 rokov. Samotársky, súmračný a nočný živočích. Typický je preň zimný spánok trvajúci 4-6 mesiacov, pri ktorom sa mu zníži telesná teplota až na 2 °C. Pári sa v marci-júni. Po siedmych týždňoch rodí samica v upravenom ukrytom hniezde 4-8 slepých a holých mláďat. Mláďatá majú na tmavohnedej hrudi bledú škvrnu. Už na druhý deň im začínajú narastať mäkké biele ostne. Po šiestich týždňoch sa osamostatňujú.

Výskyt a rozšírenie: Jeho životným prostredím sú biotopy lesostepného charakteru, a to pôvodné aj kultúrne. Prerušený areál leží vo východnej a strednej Európe a na záp. Sibíri, potom až na ďalekom východe. Živí sa hmyzom, obojživelníkmi, plazmi a drobnými zemnými cicavcami. Živý sa najmä živočíšnou potravou a menej už rastlinnou. Obýva suché rúbane, okraje lesov a kružín. Nedarí sa mu v mokradiach a veľkých lesoch.

Ochrana: Ohrozuje ho mechanizácia a chemizácia a pomerne veľa jedincov zahynie na cestách pod kolesami áut. Veľmi užitočný druh a preto chránený. Výnimkou sú uznané bažantnice, kde môže škodiť, pretože žerie aj vtáčie vajcia.