| dátum | téma | 07. 06. 2011 20:22:38 Andrej Alena
odpovedí: 803 | STRÁŽCA DIVOČINY v TV
Čo robíte v piatok 10/06 medzi 20:00 a 21:00 ???
STV 2 v tomto čase premiétovo v TV uvádza dokument Erika Baláža a Róberta Rajchla
Tichá a Kôprová dolina stále žije a dlho bude !
Viac :
http://www.arollafilm.com/... |
| dátum | odpoveď | 16. 08. 2011 20:06:27Andrej Alena
odpovedí: 803 | re: Ondrej.
Ty a LKT, to som nikde nedával dokopy. Avšak lesníci a LKT v Tichej a Kôprovej to je iná ...
http://www.biospotrebitel.sk/clanok&...
| | 16. 08. 2011 18:17:15 Ondrej Líška tém: 1
odpovedí: 18 | re: Andrej
Hohoooo, neviem, prečo si myslíš, že som zástancom ťažby a dokonca LKTčkami v našom prostredí. Asi sme sa potom nerozumeli, ja som vravel o selektívnom odstránení napadnutých stromov, ktoré boli zdrojom ďalšieho šírenia nákazy, nie o ťažbe v masovom merítku. A ako píšeš, že si za citujem "vývoj a život", tak presne aj ja som za to, nie za degeneráciu, zánik a holé skaliny. Takých miest je v Tatrách na kochanie až až, kto sa v tých miestach kochá, nemám žiadnych námietok, ale je mi zle pri pohľade na mŕtvu pustatinu, kde maximálne rastú invazívne rastliny a nedovoľujú semenáčikom normálny vývoj. Aj ľuďom občas k životu pomôže cisársky rez, prečo právo na život upierame ohrozeným spoločenstvám. Veď nejaké paragrafové znenie zákona ma podkôrny hmyz niekde úplne v... a nejaké stupne ochrany detto. Ten žerie kým má čo a na hranici pôvodného pralesa sa nezastaví. Bolo dôležité ho zastaviť skôr, ako by tam došiel. Ak sa mu podarí zlikvidovať aj tieto posledné pozostatky, tak nám zostanú naozaj iba umelé lesy, lebo pôvodný genofond bude nenávratne v ... A nie som ani zástancom umelých lesných spoločenstiev. Ale naozaj nepovažujem nečinnosť za ochranu, to nás potom isté etnikum takisto bohovo ochraňuje, veď ako sa vraví, kto nič nerobí, nič nepokazí a zdá sa po novom dokonca aj chráni 
| 16. 08. 2011 13:21:31Andrej Alena
odpovedí: 803 | re:Ondrej
OK, tvoj názor. Akceptujem, ale nezdieľam. Pre mňa je dôležité aby sa príroda v tých oblastiach o ktorých stále hovorím, teda v dvoch najvyšších stupňoch ochrany vyvíjala a žila prirodzene,bez píl a LKT ,max. s managementom územia. Za tým si stojím.
| 16. 08. 2011 12:31:00 Henrik Kalivoda
odpovedí: 569 | re: Ondrej
No comment 
| | 16. 08. 2011 12:14:34 Ondrej Líška tém: 1
odpovedí: 18 | re:
RE Henrik: Nemusím študovať ekológiu na to, aby som videl, ako tvoji "odborníci" zo Štátnej ochrany prírody bravúrne nezvládli, bolo by vhodné, aby vrátili školné, nakoľko totálne zlyhali. V Tatrách sa nezasahovalo, opakujem nezasahovalo v dobe, keď to bolo nutné, dnes je tu kam až oko dovidí mŕtvy les a ten tu aj dlho zostane. O ťažbu znehodnoteného dreva tu nik nemá záujem. Ani pracovníci ŠL TANAPu nie, ich prioritou tu bolo udržiavať les, nie ho vyťať na koreň, ako to vidia pseudoaktivisti. Smutné je, že pracovníci ochrany buzeruju a to doslova ľudí za to, že vo vysokohorskom pásme s množstvom skál pri zle označených chodníkoch zídu z cesty, ale že im za chrbtom umiera celý les, je im šumafuk. Smutné je, že ľudia mudrujúci okolo ochrany zón sa potulujú mimo chodníkov, chodia a to vedome do zakázaných zón a ospevujú tu ochranárov. Vodu kázať a víno piť, to už som viackrát videl a skončilo to vždy anarchiou. Každý z nás musí začať u seba.
Lesy tu vysadil človek, teda prevažnú časť a oni sa ujali, lebo tu boli príhodné podmienky. Staré obrazy prezentujú Tatry ako holiny a pastviny, s riedkym porastom. Ak chceme také Tatry, prosím, ale netvárme sa, že tu niečo ochraňujeme, keď tu vládne spúšť. A ťažiť sa bude musieť, v okolí chodníkov určite, nakoľko tie stromy padajú. Alebo zavrime Tatry pre ľudí na 40 rokov, kým sa ako-tak zotavia. Ak vôbec.
A skús sa popýtať aj miestnych pamätníkov, ako pomáhali zachraňovať práve ten les, o ktorého ochranu nečinnosťou dnes bojuješ. Nebyť ich, dnes by si tak mohol mávať v Tichej a Kôprovej doline mačinou ako skalpom.
Re Andrej: a máš dojem, že nie? V spoločnosti založenej na zisku ani úradníci nečúrajú proti vetru, česť výnimkám a rozhodujú ako rozhodujú. Sudcovia by ti vedeli rozprávať.
| 15. 08. 2011 16:54:51Henrik Kalivoda
odpovedí: 569 | re:
Je zaujímavé, že okrem teba a ŠL majú na to ostatné organizácie iný názor a to nemyslím žiadnych dobrodruhov, ktorí sa priväzujú o stromy. Proti ťažbe vystupujú aj lesníci pracujúci v Štátnej ochrane prírody. Chcelo by to naštudovať si niečo z ekológie lesa a ekológie všeobecne.
| 15. 08. 2011 15:09:00Andrej Alena
odpovedí: 803 | re:
Chceš tým povedať že nielem ŠL TANAP chceli porušovať zákon o ochrane prírody (5.stupeň) ale aj iné zložky štátu a štátnych inštitúcií platených z našich daní si neplnia svoju kontrolnú a dohliadaciu povinnosť?
| | 15. 08. 2011 11:54:33 Ondrej Líška tém: 1
odpovedí: 18 | re:Andrej
No u nas by zial nadpis mal byt "V Tatrach hynu lesy vo velkom, zauradovali ekoteroristi". BTW, necital som v poslednom obdobi ziadny clanok o tom, ze by tymto ekoakoaktivistom vadilo pribudanie roznych chemikalii do potravin, neoverenych liekov a chemikalii, ktore v konecnom dosledku koncia v nasom zivotnom prostredi vo forme splaskovej vody. Proti jednej skladke za humnami vedia byt prevelmi aktivny, ale komplexne zamorenie uzemia je im u "riti". Howgh
| 15. 08. 2011 08:29:55Andrej Alena
odpovedí: 803 | Trochu o inom , ale nie až tak úplne
http://www.novinky.cz/domaci/241...
| | 15. 08. 2011 07:32:12 Libor Ďurček tém: 2
odpovedí: 25 | re:
Pre Ondreja: Je to oficiálny panel TANAP-u.
| 08. 08. 2011 21:26:16Henrik Kalivoda
odpovedí: 569 | re: tomsur
Lepšie si to ani nemohol napísať 
| | 08. 08. 2011 16:15:10 Ondrej Líška tém: 1
odpovedí: 18 | re:
Re Libor: fasa porovnanie, ako hrušky s jablkami. Poliakov sa smršť netýkala, takže tam zostali prirodzene lesy nedotknuté a taký les si vie poradiť s lykožrútom, ale aj im dôjde úsmev, keď po holožere u nás tá pliaga prelezie aj k nim a budem im bezzásahovosť na dve veci, ako u nás... Ale stále vravím, píšem tu o Tatrách a spomínaš tu Oravu... Aj v Burkina Faso majú problém s produkciou kakaových bôbov, ale sem ich neťahám...Ďalšia vec, kto akože propagoval tie neskutočne dobré výsledky v Poľsku? Čo vlastne porovnávali? A neboli autormi ľudia zo siahodlhého zoznamu dlžníkov TANAPu, ktorý svojim konaním lesom viac poškodili?
| | 08. 08. 2011 14:31:21 Libor Ďurček tém: 2
odpovedí: 25 | re:Ondrej
Minulý týždeň som bol v Múzeu oravskej dediny. Pri parkovisku je info panel o boji proti lykožrútovi v Poľsku a u nás. Poliaci nezasahovali a majú lepšie výsledky ako u nás.
| 08. 08. 2011 08:55:11 Ladislav Racko
odpovedí: 235 | re:Ondrej
Tá príroda by mala vážne dostať po paprčiach za to, ako sa k tej prírode chová.
| | 07. 08. 2011 22:51:17 Ondrej Líška tém: 1
odpovedí: 18 | re:
Andrej, na rovinu, kedy si bol naposledy len povedzme na Hrebienku? Ja včera a poviem Ti, ten pohľad ma doteraz straší, kam len oko dovidelo, temer všade mŕtvy les a to sa ho žiadna veterná kalamita nedotkla. Tam, kde si chodník magistrály kedysi ani len netušil, teraz bez problémov vidíš na kilometre ďaleko. Píšeš, čo diktuje zákon, ale čo sa robí na ochranu biotopu? Nič... biotop sa zásadne zmení a kde bol les, možno Tvoji vnuci nájdu iba malinčie, a to nám pekne poďakujú, čo za burinu sme im na tých skalách zanechali. Žiadneho pacienta by si nenechal bez akejkoľvek pomoci. Ak si stále myslíš, že si príroda pomôže, príď a prever si tento stav o 10-15 rokov. Ak vymrú pralesy a pôvodné lesy (čo im reálne hrozí), nezostane žiadny genofond na prirodzenú obnovu a naozaj zažijeme iba umelo vytvorené spoločenstvá. Nebudú prirodzené semenáčiky, nakoľko pri masívnom vymieraní lesov pre ich vývoj nie sú vhodné podmienky, ako to tu už ktosi popísal. Viacdecimetrová vrstva ihličia všetko spoľahlivo udusí. Pôvodný ekosystém nadlho ak nie natrvalo zmizne a s ním všetky organizmy, ktoré boli na daný biotop adaptované. Vďaka rýchlej a masívnej zmene v širokom okolí tieto organizmy nemajú čas sa adaptovať a najskôr vyhynú, pretože v prijateľnom okolí sa nenachádza biotop vhodný k ich uchyteniu. Takže sa všetko začne od nuly. Ani dinosaury sa už neobnovili, napriek ustáleniu podmienok po stovkách rokov. Degeneratívne a ničiace faktory sa aj v Tatrách stupňujú, píšem predovšetkým o tomto území, nakoľko tu žijem. Kto tvrdí opak, buď žije v nejakej kancelárií našej stolice a o Tatrách vie iba z webkamier, alebo klame. Nie je to iba faktor podkôrneho hmyzu, ktorý lesy v našej oblasti pustoší, vlani ale hlavne tento rok sme tu mali vetry na úrovni tých z roka 2004. Pamätníci vravia, že keby lesy z roka 2004 ešte stáli, škody tento rok by boli podstatne vyššie. Tentokrát som to zažil na vlastnej koži a 4 dni intenzívnej víchrice nám dalo riadne zabrať. A to už padali aj mladé 20 ročné porasty, vlani prišiel vietor našťastie pár dní na to, ako začalo pŕchnuť lístie, inak by škody boli vyššie. A padali najmä listnáče. K tomu prirátaj intenzívne lejaky, v potokoch, ktoré mi obmývajú pozemok z oboch strán vidím tu masívnu eróziu pôdy, takže tých prírodných faktorov, ktoré neblaho vplývajú na pôvodné lesy je viac. Pravdupovediac, skôr ten antropogénny považujem za ustupujúci, už asi nikdy nezažijeme obdobie, keď Tatry boli plné dederónov na trabatoch a skôr si sa dorozumel maďarsky ako rodnou slovenčinou. Ľudí a záťaže na prírodu v súvislosti s ich pobytom tu mnohonásobne ubudlo. Aj umŕtvenie ťažkého a chemického priemyslu v stredoeurópskom regióne malo pravdupovediac aj pozitívny vplyv, ubudlo emisií, ktoré zasahovali najmä vyššie položené oblasti. Napriek tomu ja ani Ty, dokonca ani naše deti už nezažijú Tatry ako si ich pamätáme. Nie preto, že v roku 2004 tu bola víchrica. Ale pre našu ľahostajnosť, ako sme sa k nim po roku 2004 zachovali.
| 03. 08. 2011 09:33:04Andrej Alena
odpovedí: 803 | re:
Ondrej.
Nemôžem sa ubrániť myšlienke, že sa umelo alebo naschvál nerobí rozdiel medzi hospodárskymi lesmi a lesmi osobitného určenia , v tomto prípade konkrétne vyšších stupňov ochrany (4. a 5. stupeň). Osobne s ťažnou výberkovým spôsobom v hospodárskych lesoch nemám žiaden vážnejší problém. Podrastový spôsob ak sa robí podľa podmienok prostredia je tiež prijateľný, pokiaľ sa však nerobí pririedko (bez kvalitného zápoja ) a nepoužije ako riedky alibizmus ,že sa nejedná o holorub... O tom či sa ťažba robí v zmysle zákonov. Napríklad že sa stromy zvážnicami prepravujú cez potoky pod stráňami, odierajú sa stromy pri lesných cestách bez následného ošetrenia sa tu nebudem rozpisovať.
V prípade bezzásahových území a území s managementom je to však niečo iné. Súhlasím že tie lesy nie sú až na výnimky prirodzené, ale to neznamená že sa prirodzene nemôžu vyvíjať bez diktátu človeka čo tam bude rásť. A len na okraj.
-----
e) Chránené lesy
Za chránené lesy možno vyhlásiť lesy v chránených územiach a na lesných pozemkoch s výskytom biotopov európskeho významu a chránených druhov, ak zachovanie, udržiavanie alebo dosiahnutie priaznivého stavu chránených území, biotopov európskeho významu a chránených druhov možno zabezpečiť len prostredníctvom osobitného režimu hospodárenia.
Hlavnou funkciou týchto porastov je ochrana prírody, t.j. funkcia konzervačná. Jej cieľom je zachovať vybrané ekosystémy pre vedecké účely a ako základ stability alebo obnovy ekosystémov širších oblastí.
Do tejto subkategórie sa zaraďujú porasty v maloplošných chránených územiach (národné prírodné rezervácie, prírodné rezervácie, národné prírodné pamiatky, prírodné pamiatky, chránené areály, chránené krajinné prvky) a časti veľkoplošných chránených území (národných parkov, chránených krajinných oblastí, chránených vtáčích území). Tieto porasty spadajú v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny do viacerých stupňov ochrany prírody, zákonné obmedzenia pre hospodárenie v nich sú teda rôzne.
!!!!
Rozhodujúcim faktorom vplývajúcim na odlišnosť hospodárenia v týchto porastoch je práve stupeň ochrany prírody. Porasty s piatym stupňom ochrany prírody sa v zmysle zákona ponechávajú úplne bez zásahu.
!!!! materiál NLC
kompletne tu :
http://www.forestportal.sk/forestpor...
| | 03. 08. 2011 00:01:56 Ondrej Líška tém: 1
odpovedí: 18 | re:
Dlhšie som tu nebol, ale objavil som zaujimavý postreh, s ktorým sa plne stotožňujem(vraví mi z duše ako pozorovateľovi záhuby tatranských lesov):
Dnešné lesné porasty sú poznačené stáročným pôsobením človeka. Majú výrazne pozmenené drevinové zloženie, vekovú štruktúru a značne odlišnú interakciu s okolitým prostredím ako panenské lesné ekosystémy - pralesy. Už zač. 20 stor. bolo inteligentnejším lesníkom jasné, že je nutné upustiť od holorubného systému a uplatniť citlivejšie hospodárske spôsoby. Začali sa v holorubných porastoch uplatňovať dômyselné štruktúrne prvky na statické spevnenie porastov - por. plášte, odluky ap. - zo premenlivým úspechom. Začal sa preto uprednostňovať podrastový a výberkový hosp. spôsob (najmä podrastový), ktorý využíva najmä prirodzenú obnovu z náletu semien drevín, vytv. stabilnejšie a druhovo pestrejšie porasty - podobné prírodnému lesu.
Stále to však je a bude les poznačený silným antropogénnyym vplyvom a les slúžiaci človeku. Fragmenty pôvodných pralesov sa síce uchovali, no iba zanedbateľné výmery na neprístupných lokalitách. Je pochopiteľná snaha o využívanie lesov na produkciu dreva v minulosti i dnes vzhľadom k hustote obyvateľstva Slovenska. Tzv. mimoprodukčné funkcie lesa začali odborníci doceňovať až v pol. 19.storočia (ochrana pôdy, vodohospodárska, klimatická, krajinotvorná funkcia ap.).
Aj v oblasti Tatier hospodárili najmä veľké feudálne panstvá. V hojnej miere prispeli k prerodu prírodného lesa na "plantáže" smreka či borovice.
V druhej polovici 20.stor. sa na scéne objavil ďalší "izmus". Prišiel, ako inak, z Ameriky. Environmentalizmus. Hnutie, bojujúce proti nepriaznivému vplyvu človeka na prírodu. Hnutie so znateľnou ideologickou výbavou nenávisti k človeku, vybavené kusými a neúplnými vedomosťami práve vznikajúcej náuky o prírod. prostredí - ekológie. Hlavným pracovným nástrojom sa stala tzv pasívna ochrana prírody - nad všetko povýšený ZÁKAZ. Zákaz ťažby a postupne akejkoľvek činnosti človeka v lese, vrátane vstupu do neho. Zákaz bez rozmyslu, bez hlbšej znalosti miestnych pomerov, zo slepou vierou, že príroda a jej sukcesné procesy si poradia zo všetkým. V 70.tych rokoch environmentalizmus výrazne zasiahol myslenie verejnosti vo vtedajšom ČSSR. Malo to svoje dôvody, najmä vo výraznom spriemyselnení krajiny a rozsiahlej devastácii prír. prostredia. Odborne nesprávne a ideologicky podfarbené myšlienky oslovili aj mnohých prírodovedcov. Vznikol nový pojem - OCHRANÁR. Verejnosť si žiadala viac prírode blízkych lesov, viac pravej divočiny. Preto sa začalo najmä v národných parkoch s rozsiahlou aplikáciou pasívnej ochrany. PASÍVNA OCHRANA je jednoduchý princíp - zákaz všetkého pôsobenia ľudského faktora s predpokladom, že matička príroda si už nejako poradí. Zabúdalo sa na to (a zabúda sa naďalej), že ekológiou ospevovaná sukcesia ekosystému sa nemusí uberať želaným smerom. Zabúda sa, že pri pasívnej ochrane "kultúrnych" lesov najprv dochádza k rozsiahlemu rozkladu ekosystémov so všetkými negatívami. Tieto lesy potrebujú ruku človeka, antropogénny faktor aktívnej ochrany a výchovu lesa nemožno prehodiť len tak cez palubu. Rozklad ekosystému vôbec nemusí nahradiť vznik konštruktívna sukcesia a postupný vznik prírodného pralesa. Ak aj dôjde k želanému vývoju (čo žiadny tzv. ochranár nezaručí), tento trvá asi 200-250 rokov, kým dosiahne štádium optima.
V mnohých prípadoch však dôjde k tzv. regresnej sukcesii - na plochy rozvrátených porastov, výchricami, snehom, hmyzom a požiarmi zdevastovaných plôch naletí semeno agresívnych vysokých bylín rodu Epilobium a malinčia. Tie neumožnia nálet drevín (ani pionierskych ako Salix, Sorbus ap.). Dôjde k degradácii pôdy, zmene vodného režimu a na svahoch k drastickej erózii. Les sa sám neobnoví a plochy sa stávajú pre človeka technicky nezalesniteľnými. Les na ploche nenávratne zmizne. To je priamy dôsledok ochranárskej ideológie bezzásahovosti, ktorá spolieha na to, že jediným škodlivým činiteľom les. ekosystému je človek a príroda si napokon poradí zo všetkým sama. Áno, poradí, ale za akú cenu, akým spôsobom, za aký čas a s akým výsledkom...
Nevidíte v tom paralelu z ideou "trh všetko vyrieši"?
Lesníci, ktorí sú posledné roky v mediálnom úzadí, alebo sú pod paľbou mediálnej propagandy, majú na vec opačný názor. Les, ktorý je pod stáročným vplyvom človeka, je potrebné vychovávať a chrániť. Zastávajú názor, že takýto les sa vychováva sekerou. Brr, aké nesympatické... Odstraňovaním chorých, napadnutých a nestabilných jedincov, uprednosťňovaním tvárnych, zdravých a perspektívnych jedincov a drevín, ktoré povedú k vytvoreniu stabilného ekosystému, odolného proti biotickým i klimatickým faktorom, ktoré by ho mohli rozvrátiť. Ochranu proti ohryzu zverou, enormnému premnoženiu podkôrneho hmyzu, ktorý je síce prirodzenou zložkou ekosystému, ale za určitých podmienok sa môže stať jeho hrobárom. Lesníci tomu hovoria AKTÍVNA OCHRANA a pri vyslovení tohoto názmu sa nejdnému "ochranárovi" vzbúri žlč. Obhospodarovatelia lesa za posledné storočia cieleného obhospodarovania urobili mnoho chýb a mnoho im možno vyčítať. Nadobudli však obrovské skúsenosti a poznatky, ktoré nemožno hodiť cez palubu a ktorými tzv. ochranári nedisponujú.
Vysoké Tatry sú posledné roky petriho miskou environmentalizmu a výsledky sú priam kastrofálne. Stále nedošlo k upúšťaniu od slepej plošnej pasívnej ochrany umierajúceho pacienta - lesného ekosystému kompetentnými orgánmi. Dnes vidia dôsledky. Snahy o zvrátenie stavu súvisíace s vymieraním lesov v Tatrách narážajú na hlasný odpor fanatických vyznavačov ideí environmentalizmu a mediálne zmasírovanú verejnosť, ktorá problematike nerozumie a ani nemôže rozumieť
| 27. 06. 2011 00:23:22Henrik Kalivoda
odpovedí: 569 | re: Onderj L.
„Ej, chcel som aj niečo pripísať, ale je to márne, mudrujú tu kilometre a citovo vzdialení "ochranári". „
To snáď nemyslíš vážne.
„Úrodu na záhrade si však každí chráni poctivo, ale tatranský les, ten si vraj poradí sám.“
Správne, je to tak: http://www.spravatanap.org/documents...
„Obviňovať lesákov, ktorí si za celoživotné povolanie vybrali starostlivosť o les, z nejakej hamižnosti, to nepotrebuje komentár. Ak aj teraz zasejú. kosiť budú najskôr ich vnuci... „
Pozri sem a aj ďalšie podstránky: http://www.lesy.sk/showdoc.do?docid=...
Obchod s drevom je kurňa dobrý biznis. http://www.drevari.sk/clanky1413-nap...
A takýchto vecí nájdeš kopec. Nehovorím, že všetci lesníci sú fabrikanti, ale Štátne lesy sú normálny podnik, ktorý musí produkovať zisk aby prežil.
„V Tatrách sa mení kvalitatívne biotop, vymierajú pôvodné druhy, mizne fauna, nechali sme ochraňovať iba predátorov, stromových ale aj zvieracích. Že stoja na vrchole potravinového reťazca a iba dorážajú. čo je v pyramíde pod nimi, to je už každému jedno.“
Pôvodné druhy vymierajú na celom Slovensku a takmer všade oveľa rýchlejším tempom ako v Tatrách. Vysokohorské prostredie stojí chvalabohu mimo dosahu najväčších antropických tlakov.
„Aj zmieňovaný medveď v Tatrách trpí, áno, trpí. Aj keby tu nevkročila žiadna ľudská noha, tak ich je tu priveľa, aby ich taký kúsok "lesa" uživil. Aj on je odsúdený na zánik, lebo s poslednou srnou padne aj jeho majestát a paradoxne skončí ako naši spoluovčania, vybýva si Tatry.“
Medveď je všežravec, ktorý preferuje rastlinnú potravu v kombinácii s malými živočíchmi, hlavne larvy hmyzu. Zo živočíšnej potravy miluje zdochliny, ktoré sú pre neho neodolateľná delikatesa. Loví iba výnimočne, keď mu náhoda poskytne príležitosť alebo keď nemôže zohnať inú potravu. Medveď nie je tiger a predstava ako po Tatrách naháňa zver je z ríše rozprávok. Okrem toho, medveď zdravú srnu nemá šancu chytiť. Vrelo ti môžem odporučiť túto knižku, je to fantastické čítanie: http://www.cergov.sk/article.php?id=...
„Nejaké štatistické údaje, stačí si vygoogliť, na porovnanie, revír medveďa hnedého, potrebný na jeho zdravý vývin a veľkosť TANAPu... „
Tak toto zaujíma aj mňa. Ak si pozrieš čísla udávané ŠOP a Slovenským poľovníckym zväzom, tak má človek dojem, že sú to čísla z dvoch rôznych krajín.
| | 26. 06. 2011 23:47:27 Ondrej Líška tém: 1
odpovedí: 18 | re:
http://www.lesytanap.sk/08-archiv...
Keď odchádza tatranský prales 2010
| | 26. 06. 2011 21:26:32 R Z tém: 3
odpovedí: 31 | re:
Ochrana prírody je ochrana všetkého živého a neživého, nie len medveďa.
Nemôžme si vybrať, že budeme ochraňovať len to, to, to, a to a na ostatné sa vykašleme. Je zrejmé, že nie všetky opatrenia budú vyhovovať každému druhu a je smutné, že väčšinou sa prihliada len na tie veľké druhy a zabúda sa na to, že aj stromy patria do živej prírody. Je škoda, že niektorí sa na ne pozerajú len ako na budúci papier alebo nábytok.
|
|
