Srnčia zver sa rada pasie na rúbaniskách, kde nachádza rozmanitú potravu. Zdržuje sa sa najradšej pri okrajoch lesov, na jar vychádza na lúky, do ozimín na polia. ´V potrave je prieberčivá.
V lete žije srnčia zver osamote, v zime sa združuje do menších čried. Staré a choré srnce žijú samotársky.
Srna rodí najčastejšie dve mláďatá, zriedkavo 1 alebo 3.
Srnce zhadzujú parožie v októbri až novembri.
Dospelý srnec váži 14-18 kg. Srna býva rovnako ťažká, alebo o niečo ľahšia.
Keď srnec spozoruje nebezpečenstvo - „bäká” - vydáva pri tom hlas podobný štekotu psa. Srnčia zver „bäká” vtedy, keď nevie zistiť, o aké nebezpečenstvo ide. Keď spozoruje človeka nebäká, ale rýchlo odskočí.
Srnec dosahuje vek asi 15 rokov.
Nepriateľmi srnčej zveri sú najčastejšie veľké šelmy (vlk, rys ostrovid), na srnčatách spôsobuje značné škody líška a túlavé psy.