druhý týždeň po vyliahnutí. Väčšina volaviek zimuje v južnej a západnej Európe, niektoré aj v strednej Európe, v posledných desaťročiach druh pravidelne zimuje aj na našom území. Na hniezdisku sa objavuje ešte pred začiatkom topenia snehu a neraz sa z neho vytráca krátko po ukončení hniezdenia. Za normálnych okolností hniezdi vo svojich kolóniách, prípadne s inými vtákmi. Kolónie volaviek môžu byť veľmi staré, niektoré majú i niekoľko storočí.

Hniezdom je veľká plošina postavená na stromoch. Hniezdo si stavia z konárov a konárikov v rázsochách vŕb, topoľov, jelšín a iných drevín. V apríli až v máji (na jednom strome býva zväčša viac hniezd) znáša 4-5 bledomodrých vajec veľkosti 55-68 x 39-46 mm. Na hniezde sedí samček i samička 25-28 dní. Korisť uchvacujú bleskurýchlym úderom zobáka - spravidla sú to ryby, žaby alebo aj malé druhy vodných vtákov a ich mláďatá.

Na poliach chytáva pri premnožení hraboše, najmä keď na zamrznutých vodných plochách nemôžu loviť. Volavky sa svojimi životnými zvykmi pohybujú z extrémneho samotárstva pri love obľúbenej potravy - rýb, až do extrémnej spoločenskosti, ktorá im počas hniezdenia poskytuje výhody - mnohí predátori sa do početnej volavčej kolónie jednoducho neodvážia. Volavky denne spotrebujú okolo 500 g živočíšnej potravy. Lovia predovšetkým ryby, ale aj hmyz, myši, hady, mláďatá vtákov až do veľkosti dospelej potápky hnedej. Volavka popolavá loví za pomalej chôdze, pričom na vyhliadnutú korisť bleskurýchlo a presne útočí zobákom.