Pohľad z Poľskej Tomanovej do Tomanovského sedla a na Červené vrchy - Temniak, Kresanicu, Kondratovu kopu, Goričkovú kopu. Na zábere je možné nad sedlom vidieť špičku Suchého vrchu (Suchy Tomanowy Wierch) a vpravo dole je i jedno z Tomanovských plies.
Ďaľším geomorfologickým ceľkom Západných Tatier sú Červené vrchy. Svoje meno získali od tráv, najmä sitiny trojzárezovej, ktorá sa už na sklonku leta farbí do hnedočervena. Ohraničuje ho veniec vrchov od Tvrdého chrbta cez Temniak, Kresanicu, Kondratovu kopu po Giewont. Hrebeňom prechádza poľsko-slovenská hranica.
Červené vrchy susedia s inou geomorfologickou jednotkou - s Kasprovým vrchom na východe, na juhu ponad Tichú dolinu s Liptovskými kopami a v Tomanovskom sedle s Liptovskými Tatrami. Často sa ale pod názvom Červené vrchy chápe celý úsek hrebeňa od Tomanovského sedla až po Ľaliové sedlo, kde začínajú Vysoké Tatry (nietorí "nadšenci" tvrdia, že až po Svinicu). Názvy vrchov sú zrejmejšie pri pohľade zo severnej strany (Twardy Gzbiet, Ciemniak, Krzesanica, Czerwony Grzbiet. Małołączniak má meno od doliny Mała Łąka nad ktorou stojí, Temniak zrejme od tmavých severných zrázov, kde slnko nakukne len málo). Výška hrebeňa presahuje 2000 m - Temniak 2090 m n.m., Kresanica 2122 m n.m., Malolučniak 2104 m n.m., Kondracká kopa 2005 m n.m. (ale na rôznych mapách a zdrojoch sa uvádzajú aj iné výškové údaje...).
https://sk.mapy.cz/turisticka?x=19.9313734&y=49.2274207&z=14&l=0 https://www.freemap.sk/?map=14/49.231555/19.906325&layers=Thttps://www.gorydlaciebie.pl/Zoomify/Tatry_Polskie/Ich zloženie je veľmi pestré, zastúpené sú slieňovce, íľovce, pieskovce, vápence, miestami vystupujú dolomity a bridlice, vrcholy sú pokryté kryštalickými horninami - žuľou a ruľou. Zo západnej strany upúta už z diaľky západná úboč Temniaka - Tomanowy Grzbiet a Vysoki Grzbiet. Zo slovenskej strany nepôsobia nijako zvláštne. Severná strana, rovnako ako v celom hrebeni Tatier ale vyzerá inak. Severné doliny boli vymodelované obrovskými ľadovcami a sú hlboké a strmé. Vďaka vápencovej a dolomitovej skladbe po modelovaní ľadovcami zostali Dolina Mietusia a Dolina Mała Łąka mimoriadne hlboké, pozostávajúce z niekoľkých prahov tvoriacich hlboké kotle obstúpené kolmými stenami.
Pás výskytu sedimentových hornín prekrytých kryštalickými horninami na poľskej strane prechádza celou oblasťou časti Vysokých Tatier a Západných Tatier z východu na západ od dolín Gasienicowa, Bystrej, Kondratowa, Mała Łąka, Miętusia, Tomanowa, Koscieliska, cez masív Kominiarski Wierch, dolinu Chochołowska, Bobrovec až na geomorfologickú časť Osobitá. Je to výrazná vysokohorská krasová oblasť, doliny sú prevŕtané mnohými krasovými útvarmi - škrapani, závrtmi, dierami, priepasťami, studňami a jaskyňami.
Len pod hrebeňom Tvrdého chrbta, Temniaka, Kresanice a Malolučniaka v Červených vrchoch je evidovaných zhruba 300 jaskýň s dĺžkou od niekoľko metrov po desiatky km. Oblasť je suchá, voda sa rýchlo stráca v podzemí. Objavuje sa ďaleko odtiaľ vo vyvieračkách v Doline Kośceliskej.
Len v poľskej časti Západných Tatier je t.č. evidovaných zhruba 820 jaskýň s dĺžkou chodieb najmenej 130 km (12 jaskýň spolu presahuje dĺžkou 100 km) a viaceré siahajú do hĺbky viac ako 500 m. Najväčší jaskynný systém Wielka Śnieżna v Doline Mała Łąka má ceľkovú dĺžku chodieb cez 23 km a hĺbku 824 m. V jaskyni Siwy Kocioł pre mnohé nebezpečné úseky s častými závalmi a zraneniami jaskyniarov počas prieskumov má niekoľko miest symbolické mená - Mlynček na mäso, Mäsiarov prah, Krvavá sieň. Jaskinia Mała v Mułowe dostala názov v dobe jej objavu podľa dĺžky 25 m. Po prekopaní závalu má teraz dĺžku min. 3863 m. Meno jej už zostalo. Jaskyniari v nej neskôr objavili obrovskú dutinu, priestor dlhý 85 m a vysoký až 90 m s šírkou 20-30 m. Pri odstraňovaní závalu vo vstupnej časti tu v r. 2004 zahynuli štyria jaskyniari.
Podľa množstva vody vo vyvieračkách v hraničnej oblasti Západných a Vysokých Tatier je veľká pravdepodobnosť objavov množstva veľkých jaskynných priestorov.
V závislosti od aktivít jaskyniarov sa údaje o jaskynných systémoch tejto oblasti neustále menia. Aj na slovenskej strane Červených vrchov sa nachádza objavených zhruba 50 priepastí a jaskýň s ceľkovou dĺžkou cca 3 km. Najvyšie položené jaskyne v Kresanici podľa prievanu môžu mať pokračovanie na poľskej strane.
http://web.archive.org/web/20170901075658/http://www.kktj.pl:80/jaskinie/jask-tatr.htmlFlóra v Červených vrchov je vďaka pestrej skladbe podložia mimoriadne bohatá. Rastú tu všetky druhy rastlín obľubujúce krištalický aj sedimentový podklad. Pre veľké výškové rozdiely stanovíšť je možné vidieť naraz široký sortiment flóry, teplomilné i chladnomilné, skoršie i neskoršie kvitnúce druhy. Druhová rozmanitosť rastlín a ich koncentrácia je udivujúca. Na Slovensku som nič také nevidel (Balianske Tatry sú slabším "čajovým odvarom").
Zo slovenskej strany sú Červené vrchy dostupné z Podbanského dnom Tichej doliny. Výstup na hrebeň do Suchého sedla tesne pod vrcholom Kasprovho vrchu však trvá najmenej 6 hodín. To je ale iba začiatok. Smerom na Giewont to trvá ešte aspoň 2 a 1/2 hodiny. Paradoxne vôbec mi vôbec nieje jasné, prečo bol koncom r. 2007 zrušený turistický chodník Tomanovskou dolinou do Tomanovského sedla. Hoci chodník cez Stoly na Temniak nebol vyznačený, umožňovalo to urobiť prechod celým hrebeňom i s návratom do Podbanského aj do 15. hodín (ostrejším tempom).
Zato dostupnosť Červených vrchov z poľskej strany, ako ostatne aj do celej oblasti poľských Tatier, je veľmi dobrá. Vynikajúca je aj možnosť použitia lanovky na Kasprov vrch z Kuźnice v Zakopanom.
http://www.pkl.pl/kasprowy-wierch/kamery-online.html Je dobré si lístky na lanovku zabezpečiť dopredu a privstať si. Neskôr lanovka vychŕli na hrebeň obrovskú masu návštevníkov, ktorí si dole trpezlivo odstoja niekoľkohodinový rad. Stáť na Kasprovom vrchu už o siedmej ráno je ohromný zážitok a príslub na pekné akcie. Kondratova kopa je zhruba 2 hodiny ďaleko. Z Kuźnice od stanice lanovky na Kasprov vrch je možné vystúpiť do Kondrackého sedla či na Kondratovu kopu za zhruba 3 hodiny. Tu je možné sa rozhodnúť či pokračovať hrebeňom Červených vrchov cez Malolučniak, Kresanicu, Temniak, Tvrdý chrbát do doliny Kośceliska, prípadne z Malolučniaka Červeným chrbtom zísť do doliny Miętusia. Alebo ísť Mníchovým úplazom do Kondrackého sedla, na Giewont či do doliny Mała Łąka. Zostupy do dolín sú strmé a dramatické, na exponovaných miestach zabezpečené pomôckami. Na pomerne krátkej vzdialenosti chodníky klesnú o 500-600 výškových metrov. S prameňmi vody na trase nerátajte.
Na youtube je možné si pozrieť množstvo záberov z tejto atraktívnej oblasti.
.
https://gorydlaciebie.pl/wyprawy/czerwone-wierchy-doliny-mietusiej/.
