Pohľad spod Babiek na hrebeň Roháčov a do doliny Parichvost. Zľava je jeden z "hrbov" Salatína, nasleduje zubatý hrebeň Skriniarok, nevýrazná Spálená, Pachoľa (depresia vpravo od špičky nie je vrchol, z tohoto uhla len vyzerá ako vrchol kopca), Baníkovské sedlo a Baníkov. Nasleduje Príslop, Jalovecké sedlo, Jalovská kopa, Ráztoka a Široká. S poza hrebeňa Širokej vykúka aj vrchol Baranca.

Pod Pachoľaťom, Baníkovom, Príslopom je dolina Parichvost. Sem je prístup od 1.11. do 15.6. zakázaný. Je veľmi strmá, na cca 1,5 km "spadne" o 700 m, zostup býval náročný, teraz sú tam serpentíny (Je najstrmejšia značkovaná, akou som kedy v Tatrách šiel. Povedľa vedie tiež pekne strmá trasa Hlbokou dolinou na Salatín). Dolina Parichvost je najlavínoznejšou dolinou na Slovensku.

Dolina sa stala slávnou tým, že sa sem na lyžovačku (!) i s dcérou 18.3.1995 vybral istý pán Josef Vavroušek. Zasypala ich lavína, ktorú spustili. Telo bývalého posledného ministra životného prostredia ČaSFR z r. 1991-1992 našli vo veľmi nebezpečnom prostredí 23.3.1995, dcéru Petru až po mesiaci 21.4.1995.
Pátranie po Vavrouškovcoch bolo najväčšie v histórii Horskej služby na Slovensku. Do pátrania sa zapojilo niekoľko stoviek profesionálnych a dobrovoľných horských záchranárov, pomáhali im vrtuľníky leteckej záchrannej služby, lavínové psy. Pátranie sťažovalo počasie, bola víchrica. V dolinách bolo naviate veľké množstvo snehu, 2 až 3m. Navyše nikto nevedel, kde sa Vavrouškovci pohybovali, a či vôbec boli v Západných Tatách. Najväčšie nasadenie ľudí a techniky v histórií Horskej služby s veľkým záujmom sledovali vládni činitelia zo Slovenska a Českej republiky, médiá denne prinášali informácie z pátrania. V tých podmienkach pri pátraní všetci zúčastnení riskovali aj svoje životy.

Tragédia Josefa Vavrouška a jeho dcéry Petry, ktorí vraj boli skúsení znalci hôr (?), by mala byť výstrahou pre všetkých návštevníkov - podcenenie lavínového nebezpečenstva v zakázanom a neznámom teréne sa môže stať osudným aj pre tých, ktorí hory poznajú.