Galéria sochárskych diel symbolizujúca toto miesto.

pozri aj dole "Súvisiace""

Toto trojmedzie vzniklo 15. októbra 1947 pričlenením troch obcí - Rusovce, Čunovo, Jarovce (Oroszvár, Dunacsún, Horváth falu) k tzv. "Bratislavskému predmostiu".

Leží na rakúsko-slovensko-maďarskej štátnej hranici, je tu sochársky park - súbor kamenných artefaktov, výsledky sochárskeho sympózia, konaného 7. 8 až 30. 9. v roku 1992. K tomuto miestu vedie z Čunova červeno značkovaná turistická trasa vhodná aj pre cyklistov. Popri rakúsko-maďarskej hranici naši susedia vyznačkovali turistický chodník, ktorý kopíruje líniu bývalej železnej opony.

Rusovce sú spolu Čunovom najjužnejšie položenou mestskou aglomeráciou Bratislavy. Katastrálne územie Rusoviec sa rozkladá v rovine, zo severovýchodu ohraničené tokom rieky Dunaj (resp. hrušovskou zdržou). Toto územie bolo osídlené už v dobe antického Ríma, bol tu rímsky tábor Gerulata. Kataster na tomto území zasahuje do Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy, sú tu zaujímavé výtvory – Rusovské rameno a Rusovské jazero. Známy je aj zámok a záhrada. Pre nevyriešené vlastnícke vzťahy je mimoriadne zdevastovaný a zúfalo chátra. Kým sa rozhodne, čo s ním, určite spadne.

Petržalka bola pred 2.sv.vojnou silno opevnená oblasť. Petržalská línia bunkrov bola prvou stavebne aj technologicky dobudovanou časťou československého opevnenia. Chránila predmostie na pravom brehu Dunaja. Na základe Mníchovskej dohody prišlo Československo aj o územie dnešnej Petržalky.

Pôvodne, na základe dohody z Mníchova, sa v tomto pásme mal konať plebiscit, keďže nešlo o oblasti s nemeckou väčšinou. Hlasovanie sa nikdy nekonalo, Petržalka a Devín boli "premiestnené" do Nemecka. Hitler mal o územie dnešnej Petržalky záujem z vojenských strategických dôvodov, jej obsadením získal prístup k Bratislave. Nemci ju ako Engerau obsadili 10. októbra 1938. Hitler navštívil Petržalku už 25. októbra 1938. Dôkladne si prezrel aj bunker B-S 4, ktorý je dnes rekonštruovaný do pôvodnej podoby. V Petržalke bol medzi decembrom 1944 a marcom 1945 aj menší koncentračný tábor.

Parížska konferencia v roku 1946 riešila dôsledky vojnového konfliktu s Nemeckom a jeho spojencami. Rozhodnutia mierovej konferencie, najmä v otázkach hraníc sú dodnes nosným prvkom európskej bezpečnosti. Parížska mierová konferencia z 29. júla – 13. októbra 1946 zrušila ako akt násilia Mníchovskú dohodu, Viedenské arbitráže a obnovila maďarské hranice spred roka 1938, ako boli stanovené v Trianonskej mierovej zmluve z roku 1920. Riešila aj hranicu so Sovietkym Zväzom (viď Trojmedzie Tisa). Prijala rozhodnutie o postúpení obcí Rusovce, Jarovce a Čunovo vrátane ich katastrálnych území Československej republike (ČSR požadovalo rozšírenie tzv. Bratislavského predmostia o päť maďarských obcí - Rusovce, Jarovce, Čunovo, Rajka a Bezenye. Rajka a Bezenye zostali súčasťou maďarského územia). Toto uznesenie bolo v Paríži podpísané 10. februára 1947 a s účinnosťou od 15. októbra 1947 boli obce pričlenené k Československu.

https://www.youtube.com/watch?v=wHADcBaTs40
https://www.slovago.sk/hrady-a-zamky/kastiel-rusovce
https://www.obnova.sk/clanok/urad-vlady-sr-uz-ma-k-dispozicii-projektovu-dokumentaciu-k-obnove-kastiela-v-rusovciach

Z dôvodu vodohospodárskych úprav na hraničnej rieke Ipeľ vyplynuli aj požiadavky na zmenu štátnej hranice medzi Slovenskom a Maďarskom. Zmeny sa na Slovensku týkajú území pri rieke Ipeľ v katastroch obcí Leľa, Salka a Malé Kosihy v okrese Nové Zámky, Ipeľský Sokolec, Kubáňovo a Šahy v okrese Levice a Šiatorská Bukovinka v okrese Lučenec, v Maďarsku ide o územia v katastroch obcí Letkés, Ipolytölgyes, Perőcsén, Tésa a Hont. Ide o Výmenu stavieb, zariadení a porastov, osídlené oblasti sú bez zmien. Rozsah vymeneného územia má byť na oboch stranách 177.802 m2.

Pevnú hranicu na vodných tokoch má Slovensko od roku 2011 s Českom. Ministerstvo vnútra pripravuje takúto úpravu hraníc aj s Maďarskom, Rakúskom a Poľskom.

https://www.hlavnespravy.sk/do-platnosti-vstupuje-nova-zmluva-hraniciach-madarskom-niektorych-lokalitach-nastali-technicke-zmeny/1662867