Nie každý sa dočítal o štúdii mykologičky Else C. Vellinga o červenejúcich druhoch z rodu Macrolepiota, preto by som rád v skratke zhrnul, o čo sa jedná.

U nás známa bedľa červenejúca (Macrolepiota rhacodes = M. rachodes) a jej záhradná varieta – bedľa červenejúca záhradná (Macrolepiota rhacodes var. hortensis) sa ukázali byť geneticky bližšie k rodu Chlorophyllum ako k nečervenejúcim druhom bedlí. Autorka štúdie navyše poukazuje na to, že nie všetky bedle červenejúce, ktoré sme doteraz poznali, boli skutočne M. rhacodes.
Na základe novej štúdie je treba rozlišovať tri druhy, ktoré majú vzhľad bedle červenejúcej a to Chlorophyllum rachodes, Ch. brunneum a Ch. olivieri.

Ako ich teda rozlišovať?

 

Chlorophyllum rachodes a Ch. brunneum sú bedle (ak ponecháme pôvodný slovenský názov), ktorých hlúbik je zhruba taký dlhý ako priemer klobúka, teda nie výrazne dlhý oproti priemeru otvoreného klobúka. Oba druhy majú na klobúku hladké hnedé šupiny, pod ktorými (alebo medzi ktorými) je biely vláknitý podklad. Ich substrátom je údajne kompost alebo bohatá pôda. Chlorophyllum rachodes má na hlúbiku prsteň s dvoma okrajmi, Ch. brunneum len s jedným (jednoduchý prsteň), navyše plodnice zvyknú vyrastať z jednej bázy (hľuzy), a jedná sa zrejme o doteraz známu bedľu - Macrolepiota venenata, k čomu inklinuje aj autorka štúdie.

Za Chlorophyllum olivieri je označovaná bedľa s vláknitými šupinkami na špinavom podklade, ktorej hlúbik je asi 1,5 násobne dlhý oproti priemeru klobúka a tenší ako u predchádzajúcich dvoch druhov. Údajne je bežnejšia ako M. rachodes. Mala by rásť v lesoch.

Uvedené tri červenejúce druhy bedlí sa mikroskopicky líšia tvarom cheilocystíd a veľkosťou výtrusov.

spracoval: Ján Červenka
použité materiály: plantbio.berkeley.edu/~bruns/ev/vellinga... www.svims.ca/council/Chloro.htm
fotografie: Jarmila Richmanová, Ján Šuvada