Začalo to rosničkou. Toto malé a veľmi milé stvorenie, vlastne jeho fotka, ktorú cvakol Maťo Žiak, ma pritiahla späť na miesto, ktoré som už roky nevidel. Tým miestom bol starý,zabudnutý lom nad obcou Lietavská Lúčka. Zo severu a juhu ho ohraničovali prudké zrázy vytvorené ťažbou. Na východe sa otváral výhľad na Malú Fatru a na západe hrdo čnela zrúcanina Lietavského hradu. 
Hrad Lietava. Miestni ľudkovia mu dali meno Baňa. Ako je u nás zvykom, všetko tam ostalo ako keď odišiel posledný strelmajster. Voľne pohodené oceľové laná, hadice a iné pozostatky ťažby, "vkusne" dopĺňali novopríchodiace doplnky z domácností a firiem, ako pneumatyky, rozbité záchody a podobne. Keď sa ale človek prizrel lepšie, zbadal niečo, čo by na tak zdevastovanom mieste nečakal. 
Po celej ploche starého lomu sa zrkadlilo množstvo mlák a jazierok, viac či menej zarastených trstinou a pálkou. Okolo nich rástli zakrsnuté borovice a brezy premiešané vŕbami,lieskami a šípom. Spolu s množstvom skál a trhlín v balvanoch,ktoré to celé lemovali, to tvorilo biotop plný života. Bol apríl 2009,nad Baňou vychádzalo slnko a ja som začal snívať svoj sen o prírode, ktorá nežne zakryje každú jazvu čo stvoril človek na zemi. 
Hyla arborea,(rosnička zelená) Sen o mojej prvej fotke rosničky pri východe slnka. O zistení,že ich netreba hľadať so zrakom sklopeným k zemi, ale skôr o niečo vyššie, na pálkach a v korunách malých borovíc. 
Libellula depressa,(vážka ploská) O nádhernej vážke ploskej,ktorá práve prestala byť vodným tvorom a v chlade rána ešte nestihla povystierať čerstvo nadobudnuté krídla. 
Charadrius dubius, (kulík riečny) samček O inom ráne,ktoré ma našlo pri rodine kulíkov. Pán kulík poctivo zohrieval potomstvo. 
Charadrius dubius, (kulík riečny) vajíčka Tri fŕkané vajíčka boli položené priamo na štrku v plytkej jamke. 
Charadrius dubius, (kulík riečny) samička Mladá pani kulíková zatiaľ spokojne pobehovala po okolí a zháňala si niečo pod zub. Po čase pán kulík občas zafrflal,že aj on by niečo zobol. Ale až keď už začalo byť kulíkove frflanie pomerne hlučné a časté, pricupitala pritlačená k zemi vystriedať hladoša. Dala ešte malú fintu, uhniezdila sa asi tri metre od hniezda, zrejme aby zmiatla záujemcov o vajíčka. Až po chvíli sa zdvihla a sadla do pravého hniezda. 
Lissotriton vulgaris, (mlok bodkovaný) V tom sne bol aj večer po teplom slnečnom dni. Jazierka boli plné mlokov, vodných chrobákov, slimače a tisícov žubrienok. 
Papilio machaon, (vidlochvost feniklový) Všade lietali vážky a motýle. Nad hlavou sa mi mihla silueta čierneho bociana, ktorý sem pravidelne lietal za potravou. 
Anas platyrhynchos, (kačica divá) Z tŕstia ma nedôverčivo pozoroval káčer a kúsok od neho sa do vody vnorila úžovka. 
Podarcis muralis, (jašterica múrová) Z vyhriatych skál do bezpečia štrbín mizli jašterice, vždy keď som sa moc priblížil. Neprešla chvíľa aby niečo živé nepritiahlo moju pozornosť. Čas leta prefrčal zasa rýchlejšie ako by som si prial a v začínajúcej jeseni sa mi sny vrátili. Šidlá v nich neprestajne hliadkovali nad svojím teritóriom a nemilosrdne zaháňali votrelcov. Neváhali sa postaviť aj proti mne a stojac v letku na mieste pozorovali čo som zač. 
Mantis religiosa, (modlivka zelená) Vo svojej zelenej katedrále sa spokojne oddávala vražednej bohoslužbe modlivka,ktorú by som takto na severe naozaj nečakal. Ale hlavne tu boli moje obľúbené vážky. Také množstvo druhov som nikde nevidel. Nechceli ma pustiť ani po západe slnka. 
Sympetrum pedemontanum, (vážka pásavá) Nedokázal som od nich odtrhnúť objektív aj keď ich už nebolo takmer vidieť. Napokon Baňu uspala zima. Môj sen pokračoval len pri vyvolávaní fotiek v počítači. Zima sa mi vliekla ako každý rok a už som sa nemohol dočkať kedy to zasa príde,kedy sa to celé prebudí. Končil február a v jedno krásne slnečné poobedie sme sa dohodli,že sa pôjdeme prejsť do Bane. Už keď sme sa približovali,prichádzali od lomu zvuky,ktoré zrýchlili môj krok. Na pohľad,ktorý sa mi naskytol pri vstupe do lomu nezabudnem. Buldozér všetko zhŕňal na kopu..! Nakladače plnili nákladiaky, ktoré obrovskými kolesami dokonávali dielo skazy. Zúfalo som sa rozbehol k najbližšiemu autu, potom som zastal. Ten človek len plní niekoho vôľu, nepomôže keď ho z toho auta vyhodím. 
Z kôp trčali borovice,na ktorých som fotil rosničky a v nich boli všetky tie krásne tvory,ktoré už túto jar neprivítajú so mnou.Nasadil som si slnečné okuliare aby moja polovička a brácho nevideli slzy v mojich očiach a ušiel odtiaľ. V ten večer som volal a písal na štátnu ochranu prírody. Ich odpovede len prehĺbili moju bezmocnosť a zúfalstvo. Napriek výskytu množstva chránených druhov s pár výhradami povolili obnovu ťažby. Po pár dňoch som sa rozhodol zájsť do Bane s foťákom a zdokumentovať stav na mieste. 
Hyla arborea, (rosnička zelená) Tam kde vznikli všetky moje fotečky rosničiek bola úplná rovina vzorovaná pásmi buldozéra. 
Len tmavé fľaky prezrádzali kde boli predtým jazierka plné života. 
Pyrrhosoma nymphula, (šidielko červené) Po hustom záraste v ktorom sa schovávalo toto šidielko... 
....neostalo ani chýru, tak ako po ostatných miestach kde vznikali tieto fotky. 
Lopherus rubens,cf. 
Sympetrum flaveolum, (vážka žltoškvrnná) 
Bombina variegata, (kunka žltobruchá) 
Lestes sponsa, (šidlovka pásikavá) 
A tak mi pri tom bezcielnom prechádzaní a cvakaní akosi dochádzala karta, baterka aj svetlo. Naposledy som rozložil statív a nastavil foťák. Nad zničenou Baňou zapadlo slnko a s ním zhasol aj môj krásny sen... 
Tomsur | 
