Prírodná rezervácia ŠÚR


Patrí k ojedinelým ešte dodnes zachovalým prírodným útvarom . Jeho vznik sa datuje do mladších štvrtohôr (asi pred 10.000 rokmi). Bola to pôvodne tektonickou činnosťou vytvorená preliačina pod masívom Malých Karpát. Pôvodný šúr tej doby zaberal územie o obrovskej výmere . Opticky na dnešné pomery od Bratislavy až po Modru a od úpätia Malých Karpát po Bernolákovo. Vody a naplaveniny vtedy ešte neregulovaného Dunaja a splachy z Malých Karpát vytvárali súvislé plytké jazero , neskôr močiar a vďaka tlejúcemu vodomilnému rastlinstvu rašelinisko. Tak ako rástlo osídlenie okolitého územia, rástli aj snahy o odvodnenie a získanie pôdy na poľnohospodársku činnosť. Postupom času sa plocha zmenšovala. Najradikálnejším zásahom v minulom storočí bolo vybudovanie odvodňovacieho kanála 1941-1943 čo malo za následok vysušenie a likvidáciu väčšiny Šúru. Za prírodnú rezerváciu bol Šúr vyhlásený 27.mája 1952. V súčasnosti zaberá PR Šúr rozlohu 655 ha + ochranné pásmo 144,7 ha a vyžaduje si zo strany ochrany prírody stálu pozornosť. V jeho okolí sa totiž aktuálne realizuje rozsiahla výstavba (Čierna voda) dosahujúca až na hranicu ochranného pásma PR.

Detaily a mapa lokality



jedno zo satelitných jazierok na jar   foto: autor

Flóra
toto územie je jedinečné svojim vysokokmenným barinato - slatinným jelšovým lesom ako aj lokalitami, kde sa vyskytuje teplomilné rastlinstvo. Dalo by sa zjednodušene rozdeliť na tri základné celky:



jelšová mokraď , zavlažovaná najmä vodami Malých Karpát  foto: autor



šúrsky rybník , útočisko a hniezdisko množstva druhov vodného vtáctva  foto: autor



panónsky háj , miesto výskytu teplomilných druhov fauny a flóry
(práve po čistiacom zákroku od náletových drevín)  foto: autor

Jelšová mokraď : Nacháza sa v severovýchodnej časti PR bližšie k mestečku Svätý Jur. Je asi najväčším ekosystémom tohto druhu v strednej Európe. Ako napovedá názov, v stromovom poschodí je najrozšírenejšou drevinou jelša lepkavá (Alnus glutinosa). Ďalšími drevinami v tejto oblasti sú breza previsnutá (Betula pendula), vŕba krehká (Salix fragilis), jaseň úzkolistý (Fraxinus angustifolia), vŕba biela (Salix alba), a zriedkavejšie dub letný (Quercus robur). Tento biotop je husto pokrytý aj krovinatým porastom, ktorý tvorí najmä vŕba popolavá (Salix cinerea), krušina jelšová (Frangula alnus), baza čierna (Sambucus nigra) a kalina obyčajná (Viburnum opulus). V bylinnej vrstve sa tu darí najmä ostrici predĺženej (Carex elongata), papradi ostnatej (Dryopteris carthusiana), papradníku močiarnemu (Thelypteris palustris), kosatcu žltému (Iris pseudacorus). Vzácne, ale vyskytuje sa tu aj bleduľa letná (Leucojum aestivum).



kosatec žltý ( Iris pseudacorus ) v jednom zo závlahových kanálov  foto: autor

 Na najmokrejších miestach vznikajú porasty tŕstia pozostávajúce hlavne zo spoločenstiev trste obyčajnej (Phragmites australis), pálky širokolistej (Typha latifolia) a steblovky vodnej (Glyceria maxima). Na okrajoch sú tu aj spoločenstvá vysokých ostríc kde sa tiež nachádzajú vzácne a ohrozené druhy horec pľúcny (Gentiana pneumonanthe), bezkolenec belasý (Molinia caerulea), skoroceľ najvyšší (Plantago altissima) alebo žltuška žltá (Thalictrum flavum).

vstavačovec strmolistý ( Dactylorhiza incarnata )   foto: Jarmila Richmanová

V minulosti tu rástol hojne aj kosatec sibírsky (Iris sibirica), žiaľ poľnohospodárska kultivácia pôdy v ochrannom pásme si vybrala svoju daň a dnes sa vyskytuje už len ostrovčekovito . Medzi kriticky ohrozené druhy rastúce na tunajších mokrých lúkach patria aj vstavačovec strmolistý (Dactylorhiza incarnata) a červenohlav riedkokvetý (Anacamptis laxiflora ).



červenohlav riedkokvetý ( Anacamptis laxiflora )  foto: Milan Zajac

Panónsky háj : zaberá juhozápadnú časť PR, susediacu priamo s obcou Chorvátsky Grob m.č. Čierna voda. Tvoria ho už len zvyšky suchšieho lužného lesa, s pár kanálmi starajúcimi sa aby úplne nezanikol. Už názov napovedá že sa tu darí teplomilnejším druhom rastlinsta. V súčasnosti sú základnými drevinami dub letný (Quercus robur), hrab obyčajný (Carpinus betulus), brest hrabolistý (Ulmus minor), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior).

silno zasolené pôdy v lokalite slanisko vytvorili samostatný špecifický biotop .
( takéto zátopy sa objavujú temer každoročne ) foto: autor

Fauna :
PR Šúr je zo zoologického hľadiska veľmi zaujímavá lokalita z dôvodu rôznych typov biotopov a tým prislúchajúcim živočíchom.
Jelšová mokraď : je zaujímavá najmä po stránke vzácnych a ohrozených druhov vodných mäkkýšov. Závlahové kanály obývajú napríklad vodné slimáky (Valvata pulchella) a kotúľka (Anisus spirorbis). Vzácne je možné nájsť aj pijavicu lekársku (Hirudo medicinalis).



rosnička zelená ( Hyla arborea ) foto: Jarmila Richmanová

Veľmi zaujímavý je výskyt obojživelníkov v tejto lokalite. Je tu možné sledovať temer všetky druhy našich žiab, a ak budete mať šťastie aj mloky . Početné sú populácie skokana štíhleho (Rana dalmatina), skokana ostropyského (Rana arvalis), ropuchy bradavičnatej (Bufo bufo), na menej podmáčaných lokalitách aj hrabavky škvrnitej (Pelobates fuscus) . Na sklonku jesene sme tu objavili aj rosničky zelené (Hyla arborea).



hrabavka škvrnitá ( Pelobates fuscus )  foto: Andrej Alena ml.

Hlavne hlbšie závlahové kanály sú miestom kde sa zdržiavajú všetky naše druhy "zelených" skokanov . Skokan rapotavý (Pelophylax ridibundus), skokan krátkonohý (Pelophylax lessonae), skokan zelený (Pelophylax kl. esculenta).Z mlokov tu má svoje teritóriá mlok bodkovaný (Triturus vulgaris).



skokan rapotavý (Pelophylax ridibundus) foto: autor

Pri nízkej hladine, alebo v suchých obdobiach nie je raritou nájsť stopy po raticovej a diviačej zveri, ktorá sa tu cíti veľmi bezpečne. Bežné sú tu aj kuny a líšky. Z lietajúcich cicavcov - netopierov sa tu vyskytujú druhy obývajúce dutiny stromov . Raniak hrdzavý (Nyctalus noctula), večernica malá (Pipistrelus pipistrelus) a netopier vodný (Myotis daubentoni). Tieto majú pre svoju existenciu dostatok potravy, nakoľko lužný les je plný komárov a  lietajúceho hmyzu, základnej zložky ich potravy.

Pre vtáčiu ríšu je tento biotop zaujímavý po stránke bezpečného hniezdenia ako aj dostatku potravy. Hniezdi tu kačica divá (Anas platyrhynchos), myšiak hôrny (Buteo buteo), včelár lesný (Pernis apivorus), jastrab veľký (Accipiter gentilis), jastrab krahulec (Accipiter nisus). Často napadnuté stromy vytvorili aj dobré prostredie pre rad ďatlov. Žije tu aj náš najväčší tesár čierny (Dryocopus martius), žlna zelená (Picus viridis), žlna sivá (Picus canus), ďateľ veľký (Dendrocopos major), ďateľ prostredný (Dendrocopos medius), ďateľ malý (Dendrocopos minor).

žlna zelená (Picus viridis)  foto: Laco Tábi

Šúrsky rybník : Nachádza sa na severozápadnej hranici PR. Je obkolesený hustým vodomilným lesom a krovinami, ktoré spolu s veľkou časťou rybníka zarastenou tŕstím dávajú predpoklady pre nerušený život hlavne vtáctva, obojživelníkov a plazov v tomto biotope.



šúrsky rybník zo severu  foto: autor

Z obojživelníkov sa tu vyskytuje skokan rapotavý (Pelophylax ridibundus), skokan krátkonohý (Pelophylax lessonae), skokan zelený (Pelophylax kl. esculenta), skokan hnedý (Rana temporaria) a skokan štíhly (Rana dalmatina). Na okraji rybníka sa darí rosničke zelenej (Hyla arborea) a ropuche bradavičnatej (Bufo bufo).



užovka obojková ( Natrix natrix )  foto: autor

Vhodné podmienky pre život v a pri rybníku majú aj plazy ako užovka obojková (Natrix natrix) a užovka fŕkaná (Natrix tessellata).
Vodné vtáctvo hniezdi priamo v tŕstí, alebo tesne na okraji rybníka. Vyskytuje sa tu labuť hrbozobá (Cygnus olor), bučiačik obyčajný (Ixobrychus minutus), kačica divá (Anas platyrhynchos). Za potravou prilieta volavka popolavá (Ardea cynerea) alebo beluša veľká (Egretta alba). Na tŕstí a halúzkach si svoje hniezda tvorí kúdelnička lužná (Remiz pendulinus).



beluša veľká ( Egretta alba ) foto: Laco Tábi 
 
Panónsky háj : tento dubovo-hrabový les s priľahlými lúkami je špecifickým biotopom vytvárajúcim podmienky pre život teplomilných živočíchov.



fuzáč veľký ( Cerambyx cerdo )  foto: autor

Zaujímavý je výskyt chránených druhov hmyzu ako napríklad fuzáč veľký (Cerambyx cerdo), fuzáč drsnotykadlový (Aegosoma scabricorne), fuzáč bukový (Cerambyx scopolii), alebo roháč veľký (Lucanus cervus). Tieto zväčša využívajú tunajšie staré odumierajúce duby na svoje vývojové štádiá. Na tunajších lúkach sa darí modlivke zelenej (Mantis religiosa).



roháč veľký ( Lucanus cervus )  foto: autor

Z motýľov sa medzi najvzácnejšie radia ohniváčik veľký (Lycaena dispar), modráčik stepný (Polyommatus eroides), okáň menší (Saturnia pavonia ) a pestroň vlkovcový (Zerynthia polyxena) .



užovka stromová ( Zamenis longissimus )  foto: autor

Z plazov sa tu darí všetkým druhom našich užoviek. Užovka obojková (Natrix natrix), užovka fŕkaná (Natrix tessellata), užovka hladká (Coronella austriaca) a vzácnejšie aj užovka stromová (Zamenis longissimus). Taktiež sa tu vyskytuje jašterica krátkohlavá (Lacerta agilis) a slepúch lámavý (Anguis fragilis).



jašterica krátkohlavá (Lacerta agilis) foto: autor

skokan ostropyský ( Rana arvalis )  foto: autor

Spracoval : Andrej Alena  (01.2010)