Modlivka zelená je jediným voľne žijúcim zástupcom zväčša subtropického a tropického radu Mantodea v našich zemepisných končinách. Svojim vzhľadom je nezameniteľná s iným u nás žijúcim druhom a väčšina z nás si zo školy pamätala hlavne že samička po oplodnení zožerie samčeka.
Účelom tohto článku je trochu viac priblížiť ako tohto živočícha, tak jeho funkciu a život v našej hmyzej ríši.

Modlivka zelená – Mantis religiosa

Animalia – Arthropoda – Insecta - Mantodea – Mantidae

Modlivku zelenú môžeme svojimi rozmermi zaradiť do skupiny veľkého hmyzu. V dospelosti dosahuje dĺžky 60 - 75 mm. Telo sa skladá z hlavy (cephalon), hrude (thorax) a bruška (abdomen).
Hlava trojuholníkového tvaru je zakončená výraznými ústnymi orgánmi, ktoré si hravo poradia s lovenou potravou. Výrazné veľké vypuklé zložené oči, pozostávajúce až z 30.000 častí dokážu jasne zaregistrovať korisť alebo nebezpečenstvo v dosahu okolo metra. Nie sú však jedinými očami tohto živočícha. Medzi tykadlami slúžiacimi ako hmatové ústroje a zároveň opatrenými receptormi chvenia sa nachádzajú ďalšie tri jednoduché oči zoradené do tvaru V, zachytávajúce zmeny intenzity svetla.



Detail hlavy so všetkými -piatimi- očami (foto: Peter Štefanovie)

Čuchové orgány by ste na hlave hľadali márne. Tie sa nachádzajú na dolnej strane hrude medzi prednými končatinami. Tie ako jediný pár nôh vychádzajú z hrude, ďalšie dva páry vychádzajú z bruška. To sa skladá z 5-7 článkov podľa pohlavia. Na chrbte sú 2 páry krídel. Predné (vrchné) sú kožovité a tuhšie v sklopenom stave chránia ako rozdielne veľké zadné krídla vejárovitého tvaru, tak i citlivú chrbtovú časť bruška. Vrátim sa k nohám , ktoré dali tomuto živočíchovi aj meno . Predné nohy slúžia ako veľmi užitočný pracovný nástroj. Zväčša vyčkáva na korisť s prednými nohamu zloženými akoby sa modlila. Loví zo statickej pozície a rýchlosť predných nôh ako aj schopnosť pevného uchopenia koristi je prioritou. Predné nohy vystrelia vpred, zachytia korisť ostňom na konci, alebo medzi ostne na stehnách a predných holeniach a pritiahnu obeť k ústnym orgánom. Prostredný a zadný pár nôh je prispôsobený pre pohyb, hlavne v prípade nebezpečia.



Ukážkové uchytenie koristi (foto: Róbert Pavlík)

Tento druh patrí do skupiny živočíchov, vyznačujúcim sa sexuálnym dimorfizmom, teda výrazným rozdielom medzi vzhľadom samičky a samčeka.
Samička je voči samčekovi väčšia a mohutnejšia. Bruško je zavalitejšie a skladá sa z 5-6 článkov. Tykadlá sú jemnejšie a kratšie . Krídla sú kratšie ale rozmnožovacie orgány samičky zhora chránia - prekrývajú.



Dospelá samička medzi kopuláciou a kladením vajíčok (foto: Miroslav Fiala)

Samček má štíhle ohybné a pružné telo . Jeho bruško je dlhšie a pozostáva zo 7 a viac článkov. Tykadlá samca sú hrubšie a dlhšie. Spod krídel vyčnievajú rozmnožovacie orgány na konci bruška. Keďže samičky sú robustnejšie a ťažšie lietajú len veľmi zriedka, za to pre samcov je to bežný spôsob presunu.




Výrazne štíhlejší samček (foto:Slavo Galeštok)

Vývoj.
Dospelá samička na jeseň asi 14 dní po kopulácii vylúči zväčša na halúzku, prípadne kameň penovú hmotu ktorá po vytvrdnutí na vzduchu vytvorí ochranný obal – ootéku vo vnútri so vzduchovými kanálikmi v ktorých je nakladených priemerne 100-200 vajíčok .



Tvorba penovej ootéky (foto: Birgit Kremer)
www.iberia-natur.com/insekten/mantis.html 




Ootéka prilepená na spodnej strane kusu Eternitu (foto: Andrej Alena)



Rez ootékou (foto: Andrej Alena)

Ootéka je dostatočne izolačná , aby prekonala aj silnú zimu . Keďže modlivky patria medzi živočíchy s nedokonalou premenou (chýba kukla) , z obalu už vyliezajú 4-6 mm dlhé nymfy. Podobajú sa dospelým imagám, až na to že nemajú ešte vyvinuté krídla a pohlavné orgány.



Čerstvé - práve vyliezajúce nymfy (foto: Andrej Alena)

Žijú samotárskym životom a ako predátori sa správajú už od začiatku. Hlavnou úlohou v tomto období je rásť a s tým je spojené aj zvliekanie. Okrem nebezpečia že do vytvrdnutia novej vrstvy sú veľmi zraniteľné prichádza s tým spojená veľmi dôležitá vlastnosť. Pri zvliekaní sa chitínový povrch tela prispôsobí prostrediu v ktorom sa tento dej odohráva. Preto sa stretávame so svetlozelenými , tmavozelenými až po tmavo hnedé jedince. Zvliekaní je najčastejšie 6 u samcov a 7 u samičiek .



Ešte stále nymfy ... (foto: Andrej Alena)

V dospelosti , po poslednom zvleku nastáva obdobie párenia – kopulácia. Útlejší samček sa pridŕža robustnejšej samičky a dlhými tykadlami sa dotýka jej hlavy. Musí byť pritom veľmi obozretný, lebo je stále v nebezpečí, že sa sám stane korisťou samičky. Púť dospelého imaga končí príchodom zimy, kedy umiera.



Párenie - kopulácia (foto: Andrej Alena)

Potravou modliviek je zväčša hmyz a to ako lietajúci – dvojkrídlovce, blanokrídlovce , tak aj rovnokrídlovce, nymfy si často pochutnávajú na voškách a menších druhoch hmyzu.




Samička s ešte sa hýbajúcim úlovkom (foto: Andrej Alena)


Rozšírenie.
Pôvodným domovom bola severná Afrika, avšak neskôr sa rozšírila aj do južnej Európy . Postupujúcim globálnym oteplovaním je jej výskyt zaznamenávaný čoraz severnejšie a pokiaľ v polovici 20. storočia sa vyskytovala len na južnom Slovensku, dnes je bežná na celom území, ako aj v Poľsku a Nemecku.
Obýva hlavne nekosené lúky, lesostepi okraje lesných spoločenstiev v nižších nadmorských výškach .

Zaujímavosti.
Ako je to s tým kanibalizmom? Nie je to pravidlom, ale stáva sa. Hlavným podnetom býva nedostatok potravy a potreba samičky vytvoriť ootéku a zachovať rod. V domácich podmienkach chovu pri dostatku stravy je to veľmi výnimočný jav.

Modlivka zelená dokáže v prípade potreby pootočiť hlavu v rozsahu 300 stupňov, čo je naozaj veľkou vzácnosťou.

Andrej Alena

Titulné foto: Matej Žiak - galéria autora