Popis: Jež tmavý dosahuje dĺžku 220-290 mm, chvost 20-45 mm. Ostne sú po celej dĺžke rovnomerne tmavé s bielymi krúžkami. Tmavá srsť okolo očí tvorí "okuliare" smerujúce k nosu. Jeho sfarbenie je hnedo-šedé, konce pichliačov má sfarbené do žlta. Pichliače sú dlhé približne 2 cm. Srsť na hlave a brušku má sfarbenú od žlto-bielej až po tmavo-hnedú farbu. Oči sú malé (jež má slabý zrak), krátke oválne ušnice sú takmer celé skryté v kožuchu. Pysk je úzky a pohyblivý, má mimoriadne vyvinutý čuch, nohy sú veľmi krátke. Pichliače ježa ležia vo vodorovnej polohe, pokiaľ nie je jež vyrušený. Napriamia sa vtedy, keď sa jež skrúti do ochrannej gule. Ježe sú veľmi populárne pre svoj pichľavý šat a schopnosť skrútiť sa do klbka. Takto sa tento pomalý a vcelku bezbranný tvor bráni pred nepriateľom. Pichľavá guľka dokáže odradiť mnohých, len málo šeliem a dravých vtákov (napríklad výr) si s ňou dokáže poradiť. Obdobie párenia vrcholí v období medzi májom a októbrom. Po 4 týždňoch samička porodí 3 až 7 mláďat. Matka sa o mladé stará asi mesiac. Jež tmavý je samotár, okrem obdobia párenia. Cez zimu jež hibernuje a to medzi októbrom a aprílom. Jeho teplota vtedy klesá na menej než 4 °C, oproti bežným 35 °C. Zaujímavosťou je, že keď je jež nejakou silnou vôňou vzrušený, tak sa mu na pichliačoch objaví tekutina podobná slinám. Tento jav si vedci doteraz nevedia vysvetliť. Výskyt a rozšírenie: Žije skoro v celej palearktickej oblasti, obýva suché rúbane a okraje lesov, rôzne nížinné biotopy, ako napríklad riedke lesy, lúky, polia, ale aj urbanizované oblasti, ako parky a cintoríny. Živí sa hmyzom, obojživelníkmi, plazmi a drobnými zemnými cicavcami. Ochrana: Najväčšia hrozba hrozí pomalým ježom prechádzajúcim cez cestu. Jež sa dokáže celkom dobre prispôsobiť životu popri človeku a vďaka tejto schopnosti sa nepovažuje za ohrozený druh.
|