RE: Braňo Ivčič (02. 05. 2013 - 16:48:2😎
Esculenta sú takí trasláci. Dotkneš sa ho a mrví sa. Majú tenké steny komôrok s ostrými hranami. Vulgaris sú kompaktnejšie, komôrky sú oddelené hrubšími stenami s oblými hranami. Bývajú dvojfarebné, bielo čierne, alebo žltobielo okrové. Myslím si, že esculenta je esculenta a vulgarisov je viac variet. Tmavšie a kontrastnejšie a tie žltohnedé. Aj tvar komôrok medzi uvedenými druhmi je iný. 😉
RE: Braňo Ivčič (02. 05. 2013 - 16:48:2😎
Netvrdím, že to musí byť jeden druh, len by som povedal, že sa to vo väčšine prípadov blbo určuje. Ktosi vidí žltšie plodnice a rovné rebrá a už je z M. vulgaris hneď M. esculenta. Ak M. esculenta existuje, potom to bude oveľa vzácnejší druh ako M. vulgaris. Podstata sfarbenia spočíva v umiestnení parafýz a vývine vreciek. Parafýzy, nesúce tmavý pigment sa v mladosti nachádzajú nad vreckami, postupne ich vrecká vytláčajú a povrch técia sa zosvetľuje. Rovné rebrá a svetlé plodnice v mladosti sa dajú celkom dobre zdôvodniť aj tak, že sa v skutočnosti jedná už o dospelé, zrelé plodnice menšieho vzrastu, čo môže byť tiež spôsobené vplyvom lokálnych podmienok prostredia. Na určovanie smrčkov treba DNA analýzu, nestačí sa pozerať len na rebrá a farbu. Určovanie podľa znakov v staršej literatúre je síce možné, no v dnešnej dobe molekulárnych štúdií sa na veci treba pozerať trochu inak. Aby som len nekecal, tak tu je príklad reálnej variability molekulárne študovaného druhu. Dole sú linky na jednotlívé zbery: http://www.mushroomexpert.com/morchella_esculentoides.html
RE: Braňo Ivčič (03. 05. 2013 - 09:20:45)
Nie som Červenka, som len praktik, ale čo vidím, vidím. Tvar a hrúbka rebier sú u vulgaris iné (hrubšie) ako u esculenta, nech sa vrecká, parafýzy a všetka farba spektra postaví aj na hlavu. Esculenta vyzerá inak ako vulgaris - ak teda existujú 😄 😄 😄
RE: Braňo Ivčič (03. 05. 2013 - 09:21:32)
Magor, že? 😄
Navyše sú esculenta krehkejšie, lámu sa a mrvia. Vulgarisa to ani nenapadne 😄 Keď teda existujú 😄
RE: Ladislav Pomšár (03. 05. 2013 - 09:30:46)
To moju teóriu nijako nenabúrava. 😄 Krehké sú už staršie plodnice M. vulgaris a rebrá sa rastom vyrovnávajú. Tenkosť rebier je spôsobená ich vysychaním alebo olamovaním zhrubnutých okrajov. Na prvý pohľad mladý smrčok s okrovou farbou a plástovitými rebrami je v skutočnosti dospelá plodnica, ktorá bola v mladosti menšia ako je obvyklé a tiež sivohnedá. Moja teória.
To je radost fotit, ze?
jo , presne 🙂
A myslis, ze to je vulgaris? farbu ma ako esculenta. Joudo si aj tak mysli, ze to je jeden druh... len varieta ina...
diky pane 🙂
Esculenta sú takí trasláci. Dotkneš sa ho a mrví sa. Majú tenké steny komôrok s ostrými hranami. Vulgaris sú kompaktnejšie, komôrky sú oddelené hrubšími stenami s oblými hranami. Bývajú dvojfarebné, bielo čierne, alebo žltobielo okrové. Myslím si, že esculenta je esculenta a vulgarisov je viac variet. Tmavšie a kontrastnejšie a tie žltohnedé. Aj tvar komôrok medzi uvedenými druhmi je iný. 😉
ježííííš no dóóóbre 🙂
Netvrdím, že to musí byť jeden druh, len by som povedal, že sa to vo väčšine prípadov blbo určuje. Ktosi vidí žltšie plodnice a rovné rebrá a už je z M. vulgaris hneď M. esculenta. Ak M. esculenta existuje, potom to bude oveľa vzácnejší druh ako M. vulgaris. Podstata sfarbenia spočíva v umiestnení parafýz a vývine vreciek. Parafýzy, nesúce tmavý pigment sa v mladosti nachádzajú nad vreckami, postupne ich vrecká vytláčajú a povrch técia sa zosvetľuje. Rovné rebrá a svetlé plodnice v mladosti sa dajú celkom dobre zdôvodniť aj tak, že sa v skutočnosti jedná už o dospelé, zrelé plodnice menšieho vzrastu, čo môže byť tiež spôsobené vplyvom lokálnych podmienok prostredia. Na určovanie smrčkov treba DNA analýzu, nestačí sa pozerať len na rebrá a farbu. Určovanie podľa znakov v staršej literatúre je síce možné, no v dnešnej dobe molekulárnych štúdií sa na veci treba pozerať trochu inak. Aby som len nekecal, tak tu je príklad reálnej variability molekulárne študovaného druhu. Dole sú linky na jednotlívé zbery: http://www.mushroomexpert.com/morchella_esculentoides.html
^^^ Tak tomuto sa hovorí vysvetlenie 🙂
8-] a dík, som z toho ešte viac 8-]
Nie som Červenka, som len praktik, ale čo vidím, vidím. Tvar a hrúbka rebier sú u vulgaris iné (hrubšie) ako u esculenta, nech sa vrecká, parafýzy a všetka farba spektra postaví aj na hlavu. Esculenta vyzerá inak ako vulgaris - ak teda existujú 😄 😄 😄
Magor, že? 😄
Navyše sú esculenta krehkejšie, lámu sa a mrvia. Vulgarisa to ani nenapadne 😄 Keď teda existujú 😄
To moju teóriu nijako nenabúrava. 😄 Krehké sú už staršie plodnice M. vulgaris a rebrá sa rastom vyrovnávajú. Tenkosť rebier je spôsobená ich vysychaním alebo olamovaním zhrubnutých okrajov. Na prvý pohľad mladý smrčok s okrovou farbou a plástovitými rebrami je v skutočnosti dospelá plodnica, ktorá bola v mladosti menšia ako je obvyklé a tiež sivohnedá. Moja teória.