FORUM

Čo robíte v piatok 10/06 medzi 20:00 a 21:00 ??? STV 2 v tomto čase premiétovo v TV uvádza dokument Erika Baláža a Róberta Rajchla Tichá a Kôprová dolina stále žije a dlho bude ! Viac : http://www.arollafilm.com/

Ty a LKT, to som nikde nedával dokopy. Avšak lesníci a LKT v Tichej a Kôprovej to je iná ... http://www.biospotrebitel.sk/clanok/1311-ticha-a-koprova-dolina-fotoreportaz.htm

Hohoooo, neviem, prečo si myslíš, že som zástancom ťažby a dokonca LKTčkami v našom prostredí. Asi sme sa potom nerozumeli, ja som vravel o selektívnom odstránení napadnutých stromov, ktoré boli zdrojom ďalšieho šírenia nákazy, nie o ťažbe v masovom merítku. A ako píšeš, že si za citujem "vývoj a život", tak presne aj ja som za to, nie za degeneráciu, zánik a holé skaliny. Takých miest je v Tatrách na kochanie až až, kto sa v tých miestach kochá, nemám žiadnych námietok, ale je mi zle pri pohľade na mŕtvu pustatinu, kde maximálne rastú invazívne rastliny a nedovoľujú semenáčikom normálny vývoj. Aj ľuďom občas k životu pomôže cisársky rez, prečo právo na život upierame ohrozeným spoločenstvám. Veď nejaké paragrafové znenie zákona ma podkôrny hmyz niekde úplne v... a nejaké stupne ochrany detto. Ten žerie kým má čo a na hranici pôvodného pralesa sa nezastaví. Bolo dôležité ho zastaviť skôr, ako by tam došiel. Ak sa mu podarí zlikvidovať aj tieto posledné pozostatky, tak nám zostanú naozaj iba umelé lesy, lebo pôvodný genofond bude nenávratne v ... A nie som ani zástancom umelých lesných spoločenstiev. Ale naozaj nepovažujem nečinnosť za ochranu, to nás potom isté etnikum takisto bohovo ochraňuje, veď ako sa vraví, kto nič nerobí, nič nepokazí a zdá sa po novom dokonca aj chráni :D

OK, tvoj názor. Akceptujem, ale nezdieľam. Pre mňa je dôležité aby sa príroda v tých oblastiach o ktorých stále hovorím, teda v dvoch najvyšších stupňoch ochrany vyvíjala a žila prirodzene,bez píl a LKT ,max. s managementom územia. Za tým si stojím.

No comment :)

RE Henrik: Nemusím študovať ekológiu na to, aby som videl, ako tvoji "odborníci" zo Štátnej ochrany prírody bravúrne nezvládli, bolo by vhodné, aby vrátili školné, nakoľko totálne zlyhali. V Tatrách sa nezasahovalo, opakujem nezasahovalo v dobe, keď to bolo nutné, dnes je tu kam až oko dovidí mŕtvy les a ten tu aj dlho zostane. O ťažbu znehodnoteného dreva tu nik nemá záujem. Ani pracovníci ŠL TANAPu nie, ich prioritou tu bolo udržiavať les, nie ho vyťať na koreň, ako to vidia pseudoaktivisti. Smutné je, že pracovníci ochrany buzeruju a to doslova ľudí za to, že vo vysokohorskom pásme s množstvom skál pri zle označených chodníkoch zídu z cesty, ale že im za chrbtom umiera celý les, je im šumafuk. Smutné je, že ľudia mudrujúci okolo ochrany zón sa potulujú mimo chodníkov, chodia a to vedome do zakázaných zón a ospevujú tu ochranárov. Vodu kázať a víno piť, to už som viackrát videl a skončilo to vždy anarchiou. Každý z nás musí začať u seba. Lesy tu vysadil človek, teda prevažnú časť a oni sa ujali, lebo tu boli príhodné podmienky. Staré obrazy prezentujú Tatry ako holiny a pastviny, s riedkym porastom. Ak chceme také Tatry, prosím, ale netvárme sa, že tu niečo ochraňujeme, keď tu vládne spúšť. A ťažiť sa bude musieť, v okolí chodníkov určite, nakoľko tie stromy padajú. Alebo zavrime Tatry pre ľudí na 40 rokov, kým sa ako-tak zotavia. Ak vôbec. A skús sa popýtať aj miestnych pamätníkov, ako pomáhali zachraňovať práve ten les, o ktorého ochranu nečinnosťou dnes bojuješ. Nebyť ich, dnes by si tak mohol mávať v Tichej a Kôprovej doline mačinou ako skalpom. Re Andrej: a máš dojem, že nie? V spoločnosti založenej na zisku ani úradníci nečúrajú proti vetru, česť výnimkám a rozhodujú ako rozhodujú. Sudcovia by ti vedeli rozprávať.

Je zaujímavé, že okrem teba a ŠL majú na to ostatné organizácie iný názor a to nemyslím žiadnych dobrodruhov, ktorí sa priväzujú o stromy. Proti ťažbe vystupujú aj lesníci pracujúci v Štátnej ochrane prírody. Chcelo by to naštudovať si niečo z ekológie lesa a ekológie všeobecne.

Chceš tým povedať že nielem ŠL TANAP chceli porušovať zákon o ochrane prírody (5.stupeň) ale aj iné zložky štátu a štátnych inštitúcií platených z našich daní si neplnia svoju kontrolnú a dohliadaciu povinnosť? :(

No u nas by zial nadpis mal byt "V Tatrach hynu lesy vo velkom, zauradovali ekoteroristi". BTW, necital som v poslednom obdobi ziadny clanok o tom, ze by tymto ekoakoaktivistom vadilo pribudanie roznych chemikalii do potravin, neoverenych liekov a chemikalii, ktore v konecnom dosledku koncia v nasom zivotnom prostredi vo forme splaskovej vody. Proti jednej skladke za humnami vedia byt prevelmi aktivny, ale komplexne zamorenie uzemia je im u "riti". Howgh

Pre Ondreja: Je to oficiálny panel TANAP-u.

Lepšie si to ani nemohol napísať :-1

Re Libor: fasa porovnanie, ako hrušky s jablkami. Poliakov sa smršť netýkala, takže tam zostali prirodzene lesy nedotknuté a taký les si vie poradiť s lykožrútom, ale aj im dôjde úsmev, keď po holožere u nás tá pliaga prelezie aj k nim a budem im bezzásahovosť na dve veci, ako u nás... Ale stále vravím, píšem tu o Tatrách a spomínaš tu Oravu... Aj v Burkina Faso majú problém s produkciou kakaových bôbov, ale sem ich neťahám...Ďalšia vec, kto akože propagoval tie neskutočne dobré výsledky v Poľsku? Čo vlastne porovnávali? A neboli autormi ľudia zo siahodlhého zoznamu dlžníkov TANAPu, ktorý svojim konaním lesom viac poškodili?

Minulý týždeň som bol v Múzeu oravskej dediny. Pri parkovisku je info panel o boji proti lykožrútovi v Poľsku a u nás. Poliaci nezasahovali a majú lepšie výsledky ako u nás.

Tá príroda by mala vážne dostať po paprčiach za to, ako sa k tej prírode chová.

Andrej, na rovinu, kedy si bol naposledy len povedzme na Hrebienku? Ja včera a poviem Ti, ten pohľad ma doteraz straší, kam len oko dovidelo, temer všade mŕtvy les a to sa ho žiadna veterná kalamita nedotkla. Tam, kde si chodník magistrály kedysi ani len netušil, teraz bez problémov vidíš na kilometre ďaleko. Píšeš, čo diktuje zákon, ale čo sa robí na ochranu biotopu? Nič... biotop sa zásadne zmení a kde bol les, možno Tvoji vnuci nájdu iba malinčie, a to nám pekne poďakujú, čo za burinu sme im na tých skalách zanechali. Žiadneho pacienta by si nenechal bez akejkoľvek pomoci. Ak si stále myslíš, že si príroda pomôže, príď a prever si tento stav o 10-15 rokov. Ak vymrú pralesy a pôvodné lesy (čo im reálne hrozí), nezostane žiadny genofond na prirodzenú obnovu a naozaj zažijeme iba umelo vytvorené spoločenstvá. Nebudú prirodzené semenáčiky, nakoľko pri masívnom vymieraní lesov pre ich vývoj nie sú vhodné podmienky, ako to tu už ktosi popísal. Viacdecimetrová vrstva ihličia všetko spoľahlivo udusí. Pôvodný ekosystém nadlho ak nie natrvalo zmizne a s ním všetky organizmy, ktoré boli na daný biotop adaptované. Vďaka rýchlej a masívnej zmene v širokom okolí tieto organizmy nemajú čas sa adaptovať a najskôr vyhynú, pretože v prijateľnom okolí sa nenachádza biotop vhodný k ich uchyteniu. Takže sa všetko začne od nuly. Ani dinosaury sa už neobnovili, napriek ustáleniu podmienok po stovkách rokov. Degeneratívne a ničiace faktory sa aj v Tatrách stupňujú, píšem predovšetkým o tomto území, nakoľko tu žijem. Kto tvrdí opak, buď žije v nejakej kancelárií našej stolice a o Tatrách vie iba z webkamier, alebo klame. Nie je to iba faktor podkôrneho hmyzu, ktorý lesy v našej oblasti pustoší, vlani ale hlavne tento rok sme tu mali vetry na úrovni tých z roka 2004. Pamätníci vravia, že keby lesy z roka 2004 ešte stáli, škody tento rok by boli podstatne vyššie. Tentokrát som to zažil na vlastnej koži a 4 dni intenzívnej víchrice nám dalo riadne zabrať. A to už padali aj mladé 20 ročné porasty, vlani prišiel vietor našťastie pár dní na to, ako začalo pŕchnuť lístie, inak by škody boli vyššie. A padali najmä listnáče. K tomu prirátaj intenzívne lejaky, v potokoch, ktoré mi obmývajú pozemok z oboch strán vidím tu masívnu eróziu pôdy, takže tých prírodných faktorov, ktoré neblaho vplývajú na pôvodné lesy je viac. Pravdupovediac, skôr ten antropogénny považujem za ustupujúci, už asi nikdy nezažijeme obdobie, keď Tatry boli plné dederónov na trabatoch a skôr si sa dorozumel maďarsky ako rodnou slovenčinou. Ľudí a záťaže na prírodu v súvislosti s ich pobytom tu mnohonásobne ubudlo. Aj umŕtvenie ťažkého a chemického priemyslu v stredoeurópskom regióne malo pravdupovediac aj pozitívny vplyv, ubudlo emisií, ktoré zasahovali najmä vyššie položené oblasti. Napriek tomu ja ani Ty, dokonca ani naše deti už nezažijú Tatry ako si ich pamätáme. Nie preto, že v roku 2004 tu bola víchrica. Ale pre našu ľahostajnosť, ako sme sa k nim po roku 2004 zachovali.

Ondrej. Nemôžem sa ubrániť myšlienke, že sa umelo alebo naschvál nerobí rozdiel medzi hospodárskymi lesmi a lesmi osobitného určenia , v tomto prípade konkrétne vyšších stupňov ochrany (4. a 5. stupeň). Osobne s ťažnou výberkovým spôsobom v hospodárskych lesoch nemám žiaden vážnejší problém. Podrastový spôsob ak sa robí podľa podmienok prostredia je tiež prijateľný, pokiaľ sa však nerobí pririedko (bez kvalitného zápoja ) a nepoužije ako riedky alibizmus ,že sa nejedná o holorub... O tom či sa ťažba robí v zmysle zákonov. Napríklad že sa stromy zvážnicami prepravujú cez potoky pod stráňami, odierajú sa stromy pri lesných cestách bez následného ošetrenia sa tu nebudem rozpisovať. V prípade bezzásahových území a území s managementom je to však niečo iné. Súhlasím že tie lesy nie sú až na výnimky prirodzené, ale to neznamená že sa prirodzene nemôžu vyvíjať bez diktátu človeka čo tam bude rásť. A len na okraj. ----- e) Chránené lesy Za chránené lesy možno vyhlásiť lesy v chránených územiach a na lesných pozemkoch s výskytom biotopov európskeho významu a chránených druhov, ak zachovanie, udržiavanie alebo dosiahnutie priaznivého stavu chránených území, biotopov európskeho významu a chránených druhov možno zabezpečiť len prostredníctvom osobitného režimu hospodárenia. Hlavnou funkciou týchto porastov je ochrana prírody, t.j. funkcia konzervačná. Jej cieľom je zachovať vybrané ekosystémy pre vedecké účely a ako základ stability alebo obnovy ekosystémov širších oblastí. Do tejto subkategórie sa zaraďujú porasty v maloplošných chránených územiach (národné prírodné rezervácie, prírodné rezervácie, národné prírodné pamiatky, prírodné pamiatky, chránené areály, chránené krajinné prvky) a časti veľkoplošných chránených území (národných parkov, chránených krajinných oblastí, chránených vtáčích území). Tieto porasty spadajú v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny do viacerých stupňov ochrany prírody, zákonné obmedzenia pre hospodárenie v nich sú teda rôzne. !!!! Rozhodujúcim faktorom vplývajúcim na odlišnosť hospodárenia v týchto porastoch je práve stupeň ochrany prírody. Porasty s piatym stupňom ochrany prírody sa v zmysle zákona ponechávajú úplne bez zásahu. !!!! materiál NLC kompletne tu : http://www.forestportal.sk/forestportal/lesne_hospodarstvo/monitoring/funkcie_kategorizacia/osobitne_lesy/osobitne_lesy.html

Dlhšie som tu nebol, ale objavil som zaujimavý postreh, s ktorým sa plne stotožňujem(vraví mi z duše ako pozorovateľovi záhuby tatranských lesov): Dnešné lesné porasty sú poznačené stáročným pôsobením človeka. Majú výrazne pozmenené drevinové zloženie, vekovú štruktúru a značne odlišnú interakciu s okolitým prostredím ako panenské lesné ekosystémy - pralesy. Už zač. 20 stor. bolo inteligentnejším lesníkom jasné, že je nutné upustiť od holorubného systému a uplatniť citlivejšie hospodárske spôsoby. Začali sa v holorubných porastoch uplatňovať dômyselné štruktúrne prvky na statické spevnenie porastov - por. plášte, odluky ap. - zo premenlivým úspechom. Začal sa preto uprednostňovať podrastový a výberkový hosp. spôsob (najmä podrastový), ktorý využíva najmä prirodzenú obnovu z náletu semien drevín, vytv. stabilnejšie a druhovo pestrejšie porasty - podobné prírodnému lesu. Stále to však je a bude les poznačený silným antropogénnyym vplyvom a les slúžiaci človeku. Fragmenty pôvodných pralesov sa síce uchovali, no iba zanedbateľné výmery na neprístupných lokalitách. Je pochopiteľná snaha o využívanie lesov na produkciu dreva v minulosti i dnes vzhľadom k hustote obyvateľstva Slovenska. Tzv. mimoprodukčné funkcie lesa začali odborníci doceňovať až v pol. 19.storočia (ochrana pôdy, vodohospodárska, klimatická, krajinotvorná funkcia ap.). Aj v oblasti Tatier hospodárili najmä veľké feudálne panstvá. V hojnej miere prispeli k prerodu prírodného lesa na "plantáže" smreka či borovice. V druhej polovici 20.stor. sa na scéne objavil ďalší "izmus". Prišiel, ako inak, z Ameriky. Environmentalizmus. Hnutie, bojujúce proti nepriaznivému vplyvu človeka na prírodu. Hnutie so znateľnou ideologickou výbavou nenávisti k človeku, vybavené kusými a neúplnými vedomosťami práve vznikajúcej náuky o prírod. prostredí - ekológie. Hlavným pracovným nástrojom sa stala tzv pasívna ochrana prírody - nad všetko povýšený ZÁKAZ. Zákaz ťažby a postupne akejkoľvek činnosti človeka v lese, vrátane vstupu do neho. Zákaz bez rozmyslu, bez hlbšej znalosti miestnych pomerov, zo slepou vierou, že príroda a jej sukcesné procesy si poradia zo všetkým. V 70.tych rokoch environmentalizmus výrazne zasiahol myslenie verejnosti vo vtedajšom ČSSR. Malo to svoje dôvody, najmä vo výraznom spriemyselnení krajiny a rozsiahlej devastácii prír. prostredia. Odborne nesprávne a ideologicky podfarbené myšlienky oslovili aj mnohých prírodovedcov. Vznikol nový pojem - OCHRANÁR. Verejnosť si žiadala viac prírode blízkych lesov, viac pravej divočiny. Preto sa začalo najmä v národných parkoch s rozsiahlou aplikáciou pasívnej ochrany. PASÍVNA OCHRANA je jednoduchý princíp - zákaz všetkého pôsobenia ľudského faktora s predpokladom, že matička príroda si už nejako poradí. Zabúdalo sa na to (a zabúda sa naďalej), že ekológiou ospevovaná sukcesia ekosystému sa nemusí uberať želaným smerom. Zabúda sa, že pri pasívnej ochrane "kultúrnych" lesov najprv dochádza k rozsiahlemu rozkladu ekosystémov so všetkými negatívami. Tieto lesy potrebujú ruku človeka, antropogénny faktor aktívnej ochrany a výchovu lesa nemožno prehodiť len tak cez palubu. Rozklad ekosystému vôbec nemusí nahradiť vznik konštruktívna sukcesia a postupný vznik prírodného pralesa. Ak aj dôjde k želanému vývoju (čo žiadny tzv. ochranár nezaručí), tento trvá asi 200-250 rokov, kým dosiahne štádium optima. V mnohých prípadoch však dôjde k tzv. regresnej sukcesii - na plochy rozvrátených porastov, výchricami, snehom, hmyzom a požiarmi zdevastovaných plôch naletí semeno agresívnych vysokých bylín rodu Epilobium a malinčia. Tie neumožnia nálet drevín (ani pionierskych ako Salix, Sorbus ap.). Dôjde k degradácii pôdy, zmene vodného režimu a na svahoch k drastickej erózii. Les sa sám neobnoví a plochy sa stávajú pre človeka technicky nezalesniteľnými. Les na ploche nenávratne zmizne. To je priamy dôsledok ochranárskej ideológie bezzásahovosti, ktorá spolieha na to, že jediným škodlivým činiteľom les. ekosystému je človek a príroda si napokon poradí zo všetkým sama. Áno, poradí, ale za akú cenu, akým spôsobom, za aký čas a s akým výsledkom... Nevidíte v tom paralelu z ideou "trh všetko vyrieši"? Lesníci, ktorí sú posledné roky v mediálnom úzadí, alebo sú pod paľbou mediálnej propagandy, majú na vec opačný názor. Les, ktorý je pod stáročným vplyvom človeka, je potrebné vychovávať a chrániť. Zastávajú názor, že takýto les sa vychováva sekerou. Brr, aké nesympatické... Odstraňovaním chorých, napadnutých a nestabilných jedincov, uprednosťňovaním tvárnych, zdravých a perspektívnych jedincov a drevín, ktoré povedú k vytvoreniu stabilného ekosystému, odolného proti biotickým i klimatickým faktorom, ktoré by ho mohli rozvrátiť. Ochranu proti ohryzu zverou, enormnému premnoženiu podkôrneho hmyzu, ktorý je síce prirodzenou zložkou ekosystému, ale za určitých podmienok sa môže stať jeho hrobárom. Lesníci tomu hovoria AKTÍVNA OCHRANA a pri vyslovení tohoto názmu sa nejdnému "ochranárovi" vzbúri žlč. Obhospodarovatelia lesa za posledné storočia cieleného obhospodarovania urobili mnoho chýb a mnoho im možno vyčítať. Nadobudli však obrovské skúsenosti a poznatky, ktoré nemožno hodiť cez palubu a ktorými tzv. ochranári nedisponujú. Vysoké Tatry sú posledné roky petriho miskou environmentalizmu a výsledky sú priam kastrofálne. Stále nedošlo k upúšťaniu od slepej plošnej pasívnej ochrany umierajúceho pacienta - lesného ekosystému kompetentnými orgánmi. Dnes vidia dôsledky. Snahy o zvrátenie stavu súvisíace s vymieraním lesov v Tatrách narážajú na hlasný odpor fanatických vyznavačov ideí environmentalizmu a mediálne zmasírovanú verejnosť, ktorá problematike nerozumie a ani nemôže rozumieť

„Ej, chcel som aj niečo pripísať, ale je to márne, mudrujú tu kilometre a citovo vzdialení "ochranári". „ To snáď nemyslíš vážne. „Úrodu na záhrade si však každí chráni poctivo, ale tatranský les, ten si vraj poradí sám.“ Správne, je to tak: http://www.spravatanap.org/documents/35.html „Obviňovať lesákov, ktorí si za celoživotné povolanie vybrali starostlivosť o les, z nejakej hamižnosti, to nepotrebuje komentár. Ak aj teraz zasejú. kosiť budú najskôr ich vnuci... „ Pozri sem a aj ďalšie podstránky: http://www.lesy.sk/showdoc.do?docid=29 Obchod s drevom je kurňa dobrý biznis. http://www.drevari.sk/clanky1413-napant:-statni-lesnici-podla-sop-vedome-poskodzuju-vzacne-biotopy A takýchto vecí nájdeš kopec. Nehovorím, že všetci lesníci sú fabrikanti, ale Štátne lesy sú normálny podnik, ktorý musí produkovať zisk aby prežil. „V Tatrách sa mení kvalitatívne biotop, vymierajú pôvodné druhy, mizne fauna, nechali sme ochraňovať iba predátorov, stromových ale aj zvieracích. Že stoja na vrchole potravinového reťazca a iba dorážajú. čo je v pyramíde pod nimi, to je už každému jedno.“ Pôvodné druhy vymierajú na celom Slovensku a takmer všade oveľa rýchlejším tempom ako v Tatrách. Vysokohorské prostredie stojí chvalabohu mimo dosahu najväčších antropických tlakov. „Aj zmieňovaný medveď v Tatrách trpí, áno, trpí. Aj keby tu nevkročila žiadna ľudská noha, tak ich je tu priveľa, aby ich taký kúsok "lesa" uživil. Aj on je odsúdený na zánik, lebo s poslednou srnou padne aj jeho majestát a paradoxne skončí ako naši spoluovčania, vybýva si Tatry.“ Medveď je všežravec, ktorý preferuje rastlinnú potravu v kombinácii s malými živočíchmi, hlavne larvy hmyzu. Zo živočíšnej potravy miluje zdochliny, ktoré sú pre neho neodolateľná delikatesa. Loví iba výnimočne, keď mu náhoda poskytne príležitosť alebo keď nemôže zohnať inú potravu. Medveď nie je tiger a predstava ako po Tatrách naháňa zver je z ríše rozprávok. Okrem toho, medveď zdravú srnu nemá šancu chytiť. Vrelo ti môžem odporučiť túto knižku, je to fantastické čítanie: http://www.cergov.sk/article.php?id=35 „Nejaké štatistické údaje, stačí si vygoogliť, na porovnanie, revír medveďa hnedého, potrebný na jeho zdravý vývin a veľkosť TANAPu... „ Tak toto zaujíma aj mňa. Ak si pozrieš čísla udávané ŠOP a Slovenským poľovníckym zväzom, tak má človek dojem, že sú to čísla z dvoch rôznych krajín.

http://www.lesytanap.sk/08-archiv/video-galeria.php?id=2 Keď odchádza tatranský prales 2010

Ochrana prírody je ochrana všetkého živého a neživého, nie len medveďa. Nemôžme si vybrať, že budeme ochraňovať len to, to, to, a to a na ostatné sa vykašleme. Je zrejmé, že nie všetky opatrenia budú vyhovovať každému druhu a je smutné, že väčšinou sa prihliada len na tie veľké druhy a zabúda sa na to, že aj stromy patria do živej prírody. Je škoda, že niektorí sa na ne pozerajú len ako na budúci papier alebo nábytok.

Tento blog je úplne výstižný http://kalisky.blog.sme.sk/c/256204/O-narodnych-parkoch-alebo-preco-mame-radi-debilne-zakony.html

Áno, NEČINNOSŤ je správne slovo, je to slovo, ktoré robí z NP NP, keď je tam činnosť to už by som nazval iba park (prípadne zoologická + botanická záhrada)- niečo podobné ako park v meste, tam sa možno o stromy starať a prispôsobovať všetko podľa seba. No tu na SK to mnoho ľudí nevie pochopiť. Naše NP sú len fraškou a nie je takého, ktorý by splňal kriteria IUNC a prakticky by sme ich mohli kľudne zrušiť, ponechať len rezervácie a nič by sa nezmenilo.

Pan Radovan Zubček: Vy si vykladate pojem "ochrana prirody" po svojom, aby to potvrdzovalo Vase "argumenty", vytrhavate veci z kontextu. Problematika medvedov v SR je ovela zlozitejsia, nez len to, "ci tento rok je o 20 medvedov viac/menej" a na zaklade tohto jedineho udaju hodnotit celu problematiku (az budem mat cas, velmi rad sa o tom rozpisem aj viacej). Pan Ondrej Líška: Pokial tvrdite, ze je jednoduche taketo udaje vygooglit resp. je jednoduche oficialne vyskumy a statistiky ohladom problematiky tykajuce sa medveda v Tatrach prostrednictvom internetu vyhladat, tak by som chcel poprosit, aby ste tak urobili, lebo mam dojem, ze Vam to na obtiaz nepadne a viete rychlo a jednoducho sa k takymto informaciam dostat (oproti mne, kto vdaka nedostatku svojho volneho casu po dopisani tychto myslienok odchadza od pocitaca) a pridali tieto informacie aj s uvedenim zdroja na tuto stranku, kde si to rad neskor precitam. Poziadal by som Vas, aby to boli teda oficialne vyskumy a nie linky na debatu na nejakych diskusnych forach, dakujem.

Nejaké štatistické údaje, stačí si vygoogliť, na porovnanie, revír medveďa hnedého, potrebný na jeho zdravý vývin a veľkosť TANAPu... Ostatné druhy pod ním tým pádom trpia tiež a vymierajú, nakoľko už ani toľko turistov (s cesnakom a zvončekmi) v Tatrách nie je ako kedysi a viac hladných krkov viac zje. Je to asi môj subjektívny pocit, že je z roka na rok menej vysokej zveri? Asi áno, ale čakal som podobné reakcie turistov, čo sem občas zavítajú. Ja ten "prerod" vidím v priamom prenose a nie je to veru pekný pohľad. Celé svahy sa vyprázdňujú, vývraty strhávajú za sebou tú biednu pôdu, na ktorej by mohlo niečo nové vzklíčiť, nechávajúc pod sebou iba kamenné platne, po ktorých rýchlo stečie dážď. Ako podotkol Vilo, potrvá to stovky rokov, kým sa Tatry opäť vyformujú, ale je tu ešte zmena klímy a tá má ďalší drastický dopad na súčasnú tvár Tatier. Nie som zástancom výrubu stromov, ale bol čas, keď sa výrubom dalo niečo zachrániť, určite by neboli podkôrne kalamity v rozsahu tých terajších.

píšeš definíciu nár. parku, kde stojí:ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti.(doplnil by som tam ešte slovo nečinnosti). To znamená, že treba chrániť aj samotný les (bez ohľadu na to, či je pôvodný alebo nie) pred zničením lykožrútom. Ďalšia je vec s medveďmi. Myslím si, že nie je problém na internete sa informovať o aktuálnom počte tejto šelmy v TANAPe. Máme ich tu 80 8-] Tie medvede sa tu jednoducho nepomestia. Staršie-silnejšie jedince si svoje rozsiahle teritórium strážia a nedovolia mladíkom, aby sa im tam špacírovali. Takto "odkopnutí" teenageri si musia hľadať potravu inde, než vo svojom prirodzenom prostredí. A to sú jedince, ktoré vykrádajú odpadkové koše z tatranských hotelov a chát.

po 1.: z. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny: Národný park: - rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1 000 ha, prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou alebo v jedinečnej a prirodzenej krajinnej štruktúre, tvoriace nadregionálne biocentrá a najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti. 1. časť, § 19: V lesoch národných parkov sa určuje funkcia lesov podľa osobitných predpisov v súlade so zónami chránených území (§ 30). Na územiach národných parkov možno vyhlasovať len ochranné lesy a lesy osobitného určenia. po 2.: "V Tatrách sa mení kvalitatívne biotop, vymierajú pôvodné druhy, mizne fauna, nechali sme ochraňovať iba predátorov, stromových ale aj zvieracích. Že stoja na vrchole potravinového reťazca a iba dorážajú. čo je v pyramíde pod nimi, to je už každému jedno." - poprosil by som podrobnejsie vysvetlenie. Na zaklade coho usudzujete, ze chrania sa len druhy stojace na vrchole potravinoveho retazca? Toto je tvrdenie zakladajuce sa len sa subjektivnych pocitoch a pravdepodobne na zaklade absolutnej neznalosti problematiky ochrany prirody resp. ZP. po 3.: "Aj zmieňovaný medveď v Tatrách trpí, áno, trpí. Aj keby tu nevkročila žiadna ľudská noha, tak ich je tu priveľa, aby ich taký kúsok "lesa" uživil." - co znamena privela? nakolko sa tu ohanate, ze ostatni su len velice mudri, tak Vy iste viete toto tvrdenie podlozit vyskumom resp. statistickymi udajmi.

práveže neplačem nad nepôvodným, ale pôvodným. To čo spadlo, spadnúť malo, ale to čo nepadlo, ale umiera, toho je škoda. A neboj, že lesníci tie biotopy nepoznajú.

Neplač nad nepôvodným tatranským lesom a nikto nehádže všetkých lesníkov do jedného vreca, áno vybrali si starostlivosť o les, ale existujú aj iné biotopy ako je les.

Ej, chcel som aj niečo pripísať, ale je to márne, mudrujú tu kilometre a citovo vzdialení "ochranári". Úrodu na záhrade si však každí chráni poctivo, ale tatranský les, ten si vraj poradí sám. Obviňovať lesákov, ktorí si za celoživotné povolanie vybrali starostlivosť o les, z nejakej hamižnosti, to nepotrebuje komentár. Ak aj teraz zasejú. kosiť budú najskôr ich vnuci... V Tatrách sa mení kvalitatívne biotop, vymierajú pôvodné druhy, mizne fauna, nechali sme ochraňovať iba predátorov, stromových ale aj zvieracích. Že stoja na vrchole potravinového reťazca a iba dorážajú. čo je v pyramíde pod nimi, to je už každému jedno. Aj zmieňovaný medveď v Tatrách trpí, áno, trpí. Aj keby tu nevkročila žiadna ľudská noha, tak ich je tu priveľa, aby ich taký kúsok "lesa" uživil. Aj on je odsúdený na zánik, lebo s poslednou srnou padne aj jeho majestát a paradoxne skončí ako naši spoluovčania, vybýva si Tatry.

A ja už nemám čo dodať, súhlasím s Henrikom...

Áno, motýľov je tam dosť, ale iba dovtedy, kým tam nezačnú rásť dreviny, obávam sa že, tento motýľkarský raj nebude mať extra dlhé trvanie. Obdobná bola situácia v Slovenskom raji, keď stavali novú cestu do Spišskej. Vtedy museli vyrúbať kusisko lesa a tá holina okamžite zarástla rozchodníkom. Vraj v jeden den napočítali viac ako 2000 ks jasoňa červenookého. Ako to postupne zarastalo, tak jasoň mizol a teraz je tam súvislý les. Padnutý les nie je žiadna katastrofa, vyrastie nový, tak ako vždy doteraz. S tou hornou hranicou lesa to nebola otázka na teba, odpoveď na ňu nepoznáš ani ty ani ja, musíme si ešte nejaký čas počkať.

Mne by nevadilo, keby padlo len pár stromov, lenže tu ide o celé lesy a na takýto pohľad ja nie som zvyknutý... Teraz je akákoľvek ťažba zbytočná a to, čo bolo predtým, ťažba nebola, len odpratanie padnutého kalamitného dreva ako prevencia pred premnožením lykožrútom. Hranica smreka sa neposunula. Najhoršia je invázia rýchlorastúcich rastlín, ktorá vytláča druhy do vyšších nadmorských výšok. Miestami sa nie je kam hnúť pre pŕhľavu, rakytiny, bodliaky a pod. Toto sa zmenilo asi najviac. Kedysi tam byliny dosahovali výšku zhruba 30cm, dnes skoro meter. Aj napriek tomu, čo sa motýľov týka, je tam momentálne raj na zemi, len ktovie, ako dlho to vydrží.

Rado, bol som tam niekoľkokrát, situáciu poznám, inak by som sa tu k tomu nevyjadroval. Suchý stojaci strom nebude stáť naveky, takže rozhodne nie je lesu na prd. Zaujímaš sa o hmyz, takže isto vieš, aký je suchý strom dôležitý biotop (nie len pre lykožrúta). Suché stromy, kalamity, lykožrút, vietor i požiar sú prirodzené disturbančné faktory, ktoré boli a sú hnacou silou v evolúcii lesa. Týmm nechcem povedať, že keď začne horieť les, tak ho treba nechať tak, nech všetko zhorí do tla, ale niektoré preventívne lesnícke opatrenia, v tomto prípade ťažba, mi príde dosť pritiahnuté za vlasy. Les si dokáže poradiť aj sám, inak by tu žiadne lesy nerástli a skosila by ich prvá víchrica alebo požiar. Tam kde sa neuchytia semenáčiky smreka sa uchytia iné kry a dreviny a pripravia pôdu pre budúci les, tak to predsa fungovalo milióny rokov. Okrem toho je otázne, do akej miery sa posunula prirodzená dolná hranica smreka v súvislosti s otepľovaním. Prečo preboha máme zasa opakovať chyby z povojnových rokov a snažiť sa vytvarovať Tatry k nášmu obrazu?

Henrik, kalamita sa toho pralesa ani nedotkla. Pováľané stromy sa nachádzali len priamo v doline, na jej spodku, kde bol nárazový vietor najprudší. Tam bolo ohnisko lykožrúta. Na začiatku bolo pomerne malé, takže sa to dalo bez problémov odstrániť. Lenže sa to nechalo tak a teraz sa lykožrút dostal aj do pralesa. Zrejme si tam ešte nebol a nevieš , že tie stromy nepadajú na zem ako hnilé hrušky. Stoja tam ako stĺpy a navzájom sa podopierajú, takže takáto mŕtva hmote je lesu naozaj na prd. Ja nemám nič proti nejakému mŕtvemu stromu, ktorý keď niekde padne tak je užitočný, zase hlúpy nie som, aby som to nevedel. Ale odumieranie stromov sa deje za normálnych okolností postupne. Teraz umiera veľmi veľa stromov naraz a to nie je pre les vôbec užitočné, ba naopak veľmi škodlivé. Pod tými červenákmi nie je žiadna zelená hmota-ver tomu, či nie a slnečné žiarenie nemá byť čím pohlcované, takže počas leta sú tam strašné úpeky a hrozby vzniku požiarov. Na takýchto vyschnutých miestach sa semenáčiky uchytia len ťažko. Teraz je už na akúkoľvek ťažbu neskoro. Ostáva len nemo a s úžasom pozerať ako nám miznú lesy pred očami.

Mário to napísal úplne presne, do bodky s ním súhlasím. Rado, na jednej strane píšeš, že v Tichej a Kôprovej je posledný nepoškodený a nedotknutý les v Tatrách a možno aj na Slovensku a na druhej strane chceš, aby sa odtiaľ odpratalo mŕtve drevo. Mŕtve drevo do prirodzeného lesa nepatrí? Vieš aký má sakramentsky dôležitý význam pri obnove lesa? Ako sa má potom zachovať nedotknutosť a pôvodnosť do budúcna?

:) Ja viem aký máš výhľad, L. Kokavu náhodou celkom poznám, tiež som tam pár krát ráno otváral oči. Hovoríš, že do lesa chodíš, drž sa toho, verím, že ak čo i len trochu dokážeš vnímať a logicky uvažovať, tak pochopíš ako to tam u vás v tých smrečinách funguje a sám zistíš že "mrtvy" les je plný života. V ekosystéme smrekového lesa je to prirodzené štádium, tzv. štádium rozpadu, les (resp. smrek) bude regenerovať až kým opäť nedosiane optimum a znovu ho rozvráti nejaká disturbancia, napr. ten vietor + lykožrút... To, že si tam nevidel aktivistu je logické, aktivisti vedia, že človek je v tomto biotope zbytočný a prídu sa tam len pokochať ako si tam príroda funguje :). Správny "aktivisti" preto radšej kosia zanedbané lúky, slatiny a rašeliniská, prípadne ničia nálet krovín na bývalých xerotermných pasienkoch, prípadne rúbu čo tam vysadili lesníci. Tam je človek potrebný, teda aspoň pokiaľ má záujem zachovať tieto biotopy do budúcnosti. Lesníci, česť mnohým výnimkám, toto poznanie nedosiahli a sadili a stále sadia kosodrevinu prípadne ešte lepšie jelšu zelenú na lokality prirodzeného vysokohorského bezlesia, kde od doby ľadovej nikdy nebola (čo sa dá ľahko identifikovať podľa vegetácie), alebo sadia spomínané borovice čierne, jaseň mannový do rozvoľnených dubín a na prirodzené (a aj nemenej hodnotné sekundárne) stepné stanovištia. O tom čo nevhodné sa neustále sadí do iných lesov na holoruby radšej už ani nebudem hovoriť...

Ako často chodím do lesa? :D V posteli otvorím oči a vidím polku Západných Tatier. Do lesa chodím každý deň, s výnimkou dní, kedy prší. A do Tichej, alebo Kôprovej chodím na bicykli každý víkend... Prepáčte, ale za celý svoj život som tam nevidel ani jedného aktivistu, len keď boli protesty a keď sa viazali okolo stromov reťazami... Určite nehádžem všetkých ochranárov do jedného vreca, mnohí majú rovnaký názor ako ja. To, že sa zalesňovalo aj v TANAP-e nikto nepopiera nikto nepopiera, že to nebolo správne. Niekomu sa nepáčilo, že Tatry boli samé lúky, tak sa rozhodol, že tam zasadí stromy. Lenže o tieto porasty tu nejde. Tu ide o porasty, ktoré už boli aj vtedy a odjakživa. Je to posledný, nepoškodený a nedotknutý les v Tatrách a možno aj na Slovensku. Keby sa odpratalo LEN drevo nakazené lykožrútom, nikdy sa nemuselo nič riešiť. A ešte niečo o tých aktivistoch, čo sa do toho starali. Otec šiel na zraz lesníkov a aktivistov do Kôprovej. Skoro všetci tam boli dredisti, ktorí ani nemali šajnu o čo ide. Keď sa otec jedného spýtal, kde je Tichá dolina, jeho odpoveď bola:"hhhhhhhhhhhhhhhh". Ale hlavné je, že protestujú :-1

Rado. Ako vidím čerpáš z dobre informovaných zdrojov a jasne máš zaškatuľkovaných ľudí na dobrých a zlých. Prírodu poznáš len pod patronátom lesníkov a všetcia, čo si povedia nesúhlasný názor sú v poľovníckej terminológii škodná. Henrika snáď nepovažuješ ani za aktivistu, ani neznalého problematiky a k nemu si prirátaj názory aj tých osobností vedy, ktorí sa pripojili k bezzásahovosti v Tichej a Kôprovej, tak isto ako k zonácii Tatier. Raz možno dôjdeš k inému poznaniu a v tom ti držím palce.

Rozoberám to preto lebo tu na verejnom fóre ohováraš človeka ktorý sa nemôže vyjadriť, ktorého si vážim pre jeho názory a pre to čo dokázal. re:Henrik Múdro píšeš súvislo, až mi je to divnô ;) :-1

Rozhodol som sa priliať trošku oleja do ohňa aj ja :). Celé toto Kocúrkovo vzniklo preto, lebo ochranu a manažment v lesoch v chránených územiach (a nie len v nich) majú na starosti dva rezorty s úplne protichodnými záujmami - Ministerstvo pôdohospodárstva a Ministerstvo životného prostredia. Toto je úplne do neba volajúca sprostosť a problémy budú dovtedy, kým sa na tomto stave niečo nezmení. To, že to ide, sa stačí presvedčiť u našich severných susedov v Poľsku. Tam je nemysliteľné, aby riaditeľ národného parku musel bojovať o lesy s nejakými ďalšími lesníkmi alebo podobne. Písalo sa tu o mŕtvom suchom lese bez zveri. Každý ekológ vie, že takýto les nie je mŕtvy a pozná dôležitosť pionierskych ekosystémov s mŕtvym drevom v sukcesnom rade. Ja mám stále pocit, že za posledných 50 rokov sa myslenie niektorých lesníkov neposunulo dopredu a stále majú potrebu „zasahovať a pomáhať“ lesu rovnako ako niektorí poľovníci sú presvedčení, že bez nich by v lese nebola žiadna zver, resp. jej stavy by neboli optimálne. Pozrime sa napr. na „úspechy socialistického lesníctva“, hlavne z 50. a 60. rokov minulého storočia. Zalesňovalo sa hlava-nehlava, do dubového a bukového pásma sa z prehľadom cpala borovica čierna a aby to nebolo jednotvárne, tak aj nejaký jaseň, navyše častokrát tú vysadené pekne v pravidelných odstupoch ako rajčiny na záhrade, v lužných lesoch vŕby a topole všeljakých možných značiek, hlavne aby rástli rovno a bolo z nich pekné drevo a nie krivé ako z topoľa bieleho. Stačí sa prejsť pri Dunaji alebo Považskom Inovci, Malých Karpatoch a vlastne hocikde inde. Zničilo sa kvantum biotopov, kde pôvodne les nikdy nestál a tony ihličia skazu dokončili. Namiesto autochtónnych druhov sa vysádzali častokrát nepôvodné a rýchlo rastúce odrody, ktoré nie sú stavané na naše podmienky a sú semenišťom všeljakých chorôb a vstupnou bránou pre kastastrofy všetkého druhu. A takéto odrody smreka boli na niektorých miestach vysadené aj priamo v TANAP-e, priznali to sami lesníci. Za 25 rokov praxe som sa stretol s kvantom lesníkov, mám medzi nimi aj množstvo kamarátov, ale myslenie niektorých z nich je pre mňa nepochopiteľné. Ako sa vysporiadať s kalamitou bez ťažby nám ukázali susedia Češi, kde sa aj napriek „zaručeným scenárom holožera lykožrúta a následnej mesačnej krajiny“ les sám úspešne zotavuje a rastie. Rovnako sa stačí ísť pozrieť do Nemecka do Bavorského lesa. Všade na okolí to ide, tak prečo by to nemohlo fungovať aj u nás??? Netreba všetkých lesníkov a ochranárov-aktivistov hádzať do jedného vreca, všade sú ľudia rozumní a tí menej rozumnejší. Len mám pocit, že tá druhá skupina má stále navrch. Rado, prepáč, ale neodpustím si jednu poznámku. Ak si nevidel nikdy žiadneho aktivistu urobiť niečo pre les, tak si toho videl veľmi málo.

Myslím, že písať ti tu akékoľvek argumenty, aby si zmenil názor by bolo zbytočné :). Ja by som len mal otázku, ako často chodíš do hôr, do lesa, resp. do +/- prirodzených biotopov? Alebo tvoje presvedčenie vychádza len z rozprávania známych a práce na plantáži, ktorú si dovoľujeme (keďže ako tak sprírodnie) volať les?

Odkiaľ? Pretože mám tam známych, poznám odtiaľ ľudí a môj otec kedysi pracoval v TANAP-e ako strážca, takže mám informácie z prvej ruky. Tú prácu, ktorú lesník urobí v lese za 1 týždeň sa ani zďaleka nerovná tomu, čo urobil aktivista za celý svoj život. ANI JEDEN RAZ som nevidel, žeby aktivisti urobili niečo pre les (aj keď rečami toho urobili hodne). Sám som tam brigádoval minulý rok, a tento sa chystám znovu, tak viem, čo je to za prácu... To, že sú ŠT lesy spolitizované je stará vec, a ver, či nie, najviac to trápi samotných lesníkov. A to, že o nich hovoríte, že sa nabalili je úplná blbosť, pretože nabalili sa akurát firmy blízke strane SMER SD...

Prepáč, už mám len jednu otázku. Niekoľko ráz si vyslovil, že "O tejto problematike viem viac, než dosť, a nemám to ani z TV a ani z internetu." Odkiaľ teda vychádza tvoja neochvejná dôvera v správnosť krokov ŠL TANAP ?

...čo je pravda nie je hriech. Neviem, prečo to rozoberáš, keď nepoznáš ani mňa, ani moju dedinu a ani pozadie tohto "sporu"

Veta "Iba robí hanbu našej dedine." má obrovskú výpovednú hodnotu. Vypovedá veľa o tebe, vašej dedine a aj o tom prečo má menovaná mediálna hviezda Baláž taký smutný zádumčivý pohľad.

Prepáč, ale nevidím súvis medzi Tichou a Kôprovou s týmto článkom. Tam je asfaltka, takže k takémuto niečomu by sa dopracovali ak by stromy pílili dynamitom. Odo mňa je to tiež všetko, nebaví ma presviedčať ľudí, ktorí danej problematiky nevidia a všetky informácie čerpajú cez internet, alebo z mediálnych "hviezd" typu Baláž. Iba robí hanbu našej dedine.

Na konci článku to máš farebne. Taktiež ide o Národný Park. :-@ http://rohac.blog.sme.sk/c/268446/O-slovenskych-lesoch-a-turistike-alebo-co-mi-doslo-zo-Singapuru.html?fb_ref=like_clanok_dole_blog&fb_source=home_oneline Z mojej strany koniec k tejto téme :(

Všetci to vidíte čierno-bielo. Lesníci nezískali povolenie na ťažbu za účelom zisku. To je veľký omyl, a je smutné, že sa to vtĺklo každému do hlavy. Lesníci chceli len spadnuté drevo odpratať a spíliť len tie stromy, ktoré už boli na spadnutie. O priamej ťažbe zdravých porastov nepadla ani reč. Len niektorí si to zle vysvetlili a urobili z toho veľké haló. Vyschnuté porasty sú rizikové hlavne pre vznik požiarov, takéto stromy potom horia ako zápalky. Neviem, či minulý rok sa podobný požiar hasil pod Ostrým Roháčom. A prečo sú také lesy mŕtve? Tie sucháre len-tak samovoľne nepadnú a tým, že tam stoja a tienia, bránia v raste malých semenáčikov. Možno v jeden rok vyraší 2000 stromčekov na 20m štvorcových, ale na druhý rok sú už všetky vyschnuté. Opadané ihličie má miestami hrúbku aj 15cm a tam sa nemá šancu uchytiť akákoľvek zeleň. A tak skoro sa tá vrstva ani nerozloží. Jeden centimeter tatranskej pôdy sa tvorí desiatky rokov. Jarabine tiež trvá kým vyrastie, a zvery sa dovtedy určite nebudú kŕmiť jedlom, čo odhodia českí turisti. Ja vinu nekladiem na ochranárov. Hlavný vinník je v mojich očiach je štátna správa, ochranári to už len dorazili. Tu máte ozajstné fakty o Tichej a Kôprovej a nie tie rozprávky, čo hustia do mozgov ekologický ,,aktivisti" (to slovo ,,aktivisti" mi je smiešne, lebo aktívne nerobia nič, len, do všetkého kibicujú a všetko kritizujú): http://www.lesytanap.sk/11-ticha-koprova-dolina/ Fakty o rozširovaní lykožrúta do PôVODNÝCH lesov ochranári ignorujú a stále dookola motajú tú istú pesničku, že príroda si s tým poradí, avšak neporadí. Len málo ľuďom je známe a ešte menej ľudí to videlo, že lykožrút útočí už aj na kosodrevinu.

Ja som to myslel hlavne v tom duchu, ze do vsetkeho by chcel zasahovat clovek a to je ten problem, pretoze si mysli, ze je tu na Zemi panom. A robi sa to potom hlava nehlava. A vzdy je to aj o tom, aby bol z toho nejaky biznis. :( Preco sa robi vzdy len to, co neni az take dolezite? To co by mali "lesnici" robit, to sa nerobi. Normalny clovek sa nemusi ani pytat, co by mali robit. Staci zajst do hocijakeho lesa a sam uvidi na vlastne oci ten lesnicky vandalizmus. (8-+

Súhlasím s tebou v jednom. Veterná kalamita rozbehla biznis s kalamitným drevom. Toť vsjo. Dnes sa ťaží už temer hlava nehlava. Vyhlási sa kalamita a už nič a nikto nespočíta čo bol treba a čo nie vyťažiť. Rezervácia, 4 a 5 stupeň ochrany? výnimka na kalamitu a ide sa na vec. Nechcem sa dotknúť nikoho, koho nepoznám a každého tá podkôrnikova nádielka trápi. Ale akonáhle sa do toho zahryzne ťažká technika, alebo použijú sa insekticídy zasiahne to celý ekosystém vážnejšie než ak by sa to nechalo na samoobnovu. Ako môžeš povedať že les je mŕtvy. Áno smreky dostali silnú ranu, ale nastupuje jarabina, ujímajú sa semená. stromy časom padnú, vytvoria novú výživu pre obnovený les. Nebude to trvať 2-5-10 ale možno 20-30 rokov kým sa zmiešaný a druhovo pestrejší les, ktorý z toho vznikne zotaví. Spolu s pôvodnými živočíchmi, resp. s navrátivšími sa, lebo tam sa majú relatívne kam presunúť. Čo by nasledovalo po vyťažení a odvoze drevnej hmoty z úbočí ? Erózia, preschnutie a žiadna výživa. Les by sa obnovil, resp. bol by umelo obnovovaný podľa priania ŠL TANAPu ale trvalo by to ešte dlhšie ako v prípade samoobnovy.

Tak ešte raz. Neviem, prečo si všetci myslia, že tu ide len o peniaze. Myslíte ši, že v TANAPe tam sadia stromčeky, aby sa potom mohli zrúbať za peniaze? To, že sa z kalamitného dreva urobil biznis je jedna vec, ale lesy v Tarách sa nikdy neťažili! Skúste sa o tomto porozprávať s lesníkom, čo tam býva už 15 rokov, či mu ide o peniaze z ťažby. Všetci majú na súčasný stav ťažké srdce, mňa tiež bolí pohľad na hektáre červených suchárov, keď viem, že tam kedysi bol zdravý les a pri rýchlom zásahu sa mohol ešte zasahovať. Keby sa to zachrániť nedalo, tak nepoviem nič, lenže ono sa to zachrániť dalo, a to je na tom to najsmutnejšie. V mŕtvom lese žiť nič nebude, všetky zvery odtiaľ rýchlo utečú. Čo bola ta príčina ochrany?? Predsa samotný les a jeho zvery (rys, vlk, tetrov, medveď)... Samotní ochranári nerobia nič, len kritizujú každý jeden krok lesníkov. Chcel by som vidieť ochranárov na ich mieste, ako by situáciu riešili (resp. neriešili).

Vidim, ze vacsina to tu vobec nechape a suhlasim s Vilom. Vsetkym od malicka tlacia do gebule, ze o nase lesy sa treba starat. S tym suhlasim, ale iba velmi z malej casti. Nesuhlasim s tym, ze vsade musi zasahovat clovek. Tu ide len o to, ze tam kde to padne alebo sa pozerie, tak darmozraci chcu ihned vysadit novy les, pretoze nemaju zaujem cakat 500 rokov, bo by z toho nemali nic do vacku. Preto to chcu urychlit, aby mohli co najrychlesie pri novom lese zas zbohatnut. O nic insie tu nejde a nikdy ani neslo. Ked tu clovek na zemi este nebol, tak nemal les ziadny problem sa casom zregenerovat, len cloveku je od malicka tlacene do makovice, ze vsetko musi robit za pridodu clovek, pretoze priroda by to sama nikdy nedokazala, lebo neni na takej mentalnej urovni ako "Homo Dement". Taktiez nesuhlasim s tym, ze za vsetko mozu ochranari. Keby lesnici nesadili nepovodne druhy drevin, ktore nie su take odolne, pretoze tu nikdy ani nerastli (len ich tak naucili), tak by tu s tymto ziadny problem nebol. Ale ako pisal Vilo, tak tu ide len o grose za gulatinu. A o grose ide v dnesnej dobe pri vsetkom. Uz aby clovek konecne zmizol z povrchu zemskeho a zemi poriadne odlahne. :-1

Život ma naučil, že nič nie je biele, ani čierne a pravda je vždy niekde uprostred. Nepoznám presné znenie zákonov o ochrane prírody, ale predpokladám, že pri ich tvorbe boli aj lesníci. Mne logicky vychádza, že 5.,najvyšší stupeň by mal chrániť najvzácnejšie lokality, do ktorých človek prakticky vôbec nezasiahol svojou (hlavne hospodárskou) činnosťou. A tak vôbec nerozumiem Tvojej vete: "Ochranári zničili dôvod celej ochrany tej oblasti". Aký je teda podľa Teba dôvod chránenia tých dolín? Z histórie viem, že v boji "človek verzus príroda", človek ťahá za kratší koniec. Zdanlivé víťazstvo človeka v jdnotlivých bitkách je vždy Pyrrhovo víťazstvo a vždy sa obráti proti nemu. Príroda si nakoniec s nami poradí! Pokiaľ tu chceme byť čo najdlhšie, mali by sme poznávať jej zákonitosti, učiť sa od nej,(a aj na to má slúžiť 5. stupeň ochrany) a nie vnucovať jej svoj spôsob myslenia a svoje " zákony moci a peňazí."

Absolútne sa nechápeme. Ešte raz, keď je niekde vyhlásený najvyšší stupeň ochrany, tak tam nepáchnem, nech sa deje čo deje, môžem akurát pozorovať a učiť sa. Padne 300ročný strom padne nech, ak budu na to podmienky vyrastie o 300rokov ďalší. Ak nevyrastie smola, nahradí ho niečo iné odolnejšie. Ale určite ho nevyrúbem aj keď je suchý. Podľa môjho názoru nemáme rúbať všetky lesy, len tie čo sú na to určené. Ja som nič také nenapísal, že máme vyrúbať všetky lesy. Nebudem sa tu hádať, kto je za čo zodpovedný, tatranská monokultúra nieje pôvodná a keby tu nebola, nebola by kalamita, nebol by lykožrút. Zas za to môže len človek. Ty píšeš: V minulosti sa porasty vypaľovali, aby sa na nich mohlo pásť a tak vznikli vhodné podmienky pre mnohé druhy. Áno, to je presne to čo sa robilo a už sa nerobí, biotopy, ktoré boli 100vky rokov zvyknuté a prispôsobené na podobné obhospodarovanie sa znehodnocujú a druhy závislé na túto činnosť nenávratne zanikajú. Nemôžem súhlasiť s tým, že nálet drevín je prirodzenejší ako pastva, možno iba tam kde sa to očakáva v bezzásahových zónach, ale nie tam kde sa to storočia robilo a kde je to nevyhnutné. Tam kde príroda čaká pomoc, lebo už bez toho nevie, tam na to serieme a pcháme sa tam kde nemusíme. Teba štve 300ročný smrek alebo borovica, mňa desiatky druhov rastlín a hmyzu čo už vykapali a u nás niesu, len preto, že sa na všetko hľadí cez groše. Čo je akútnejšie, chrániť všetky pôvodné druhy, alebo len pár hospodársky cenných?

"smrekovicu" beriem ako všetky smrekové monokultúry na slovensku nie len tú v nízkych Tatrách :-)

O všetky lesy určite neprídeme. Len ma sere že všetci majú nonstop dačo rozrobené so smrekovicou. Keď je to raz piaty stupeň tak je to piaty stupeň to znamená bezzásahovosť! Dajme prírode príležitosť upraviť si lesy podľa seba a nie podľa PSOL. :-@

Vidím že si Vilov príspevok nepochopil . Skús si to prečítať znova. A prosím nesaďte tam nič. Prečítaj si čo znamená výraz PRÍRODNÁ REZERVÁCIA a ešte navyše 4. a 5. stupeň ochrany. Určite si už o tom počul. Vieš, to je to miesto kde nezelený návštevník nesmie stúpiť mimo chodník ale LKT s výnimkou môže rozryť čokoľvek. :(

S takýmto prístupom prídeme naozaj o všetky lesy. Ty pravdepodobne nechápeš, o čo tam ide. Lesy v Tichej, Nefcerke nie sú hospodárske lesy a s vysádzaním stromov na dolniakoch, alebo niekde inde nemajú nič spoločné!!! Bol si tam niekedy? Sú tam 80 metrové stromy, ktoré majú priemer kmeňa aj 1.5 metra a v nad. výške 1300 m, vo vysokohorských podmienkach takéto stromy môžu mať aj 300-400 rokov. V hospodárskych lesoch sa rúbu stromy okolo 80 rokov. Skús si zájsť do Nefcerky a porovnať ju a hospodárske lesy a potom uvidíš, prečo sa tak do krvi hádam. Ochranári zničili dôvod celej ochrany tej oblasti. Podľa tvojho názoru by sme mali vyrúbať všetky lesy a nechať ich tak, nech zarastú. To, čo sa deje teraz-zarastanie je prirodzená vec! V minulosti sa porasty vypaľovali, aby sa na nich mohlo pásť a tak vznikli vhodné podmienky pre mnohé druhy. To, že sa teraz nepasie a všetko zarastá. Nevravím, že je to dobré, ale je to určite viac prirodzené, ako pastva v minulosti. Teraz môžeš vidieť, čo sa stane, keď sa všetko nechá na prírodu-tá neberie ohľad na vzácne a na chránené druhy.

A čo, nech aj o 500 rokov, ty sa niekam ponáhľaš? Potrebuješ to zajtra? Tu ide o stabilitu bez zásahu človeka. A nech padne aj ďalší, všetok určite nepadne. Treba si zvykať, že les nieje len "trojrad nastúpiť", všade nás od detstva kŕmia demagógiou, že to tak má byť. Nie všetko čo na tejto zemi vyrastie musíme "zožrať" alebo speňažiť. Máme málo hospodárskych lesov? Treba plieskať stromy bičom, nech rastú rýchlejšie. Hora je už všade, pôvodné xerotermy a lúky už pomaly ani nenájdeš. Buď je to vysadené borovicou alebo iným šľakom, alebo zarastené všetkými možnými náletovými drevinami. Tam nech sa vybláznia chlapíci s pílkami, ale z toho nekukajú groše za guľatinku. To o čo sa máme starať si necháme zarásť a to čo má ísť svojou vlastnou cestou nás páli jak pečený zemiak v trenkách.

Monokultúry?? To znamená, že keď ich máme, tak ich máme nechať zožrať a nech sa tam nasadia nové stromy?? Veď ako myslíš, ale kvôli nim padol 300 ročný prales asi za 3 roky....(samozrejme o tomto nikto nevie a ani nikto nevie, kde to bolo). Ich známe heslo:,,Veď príroda si s tým poradí" Áno poradí, ale za 400 rokov, kým sa všetko napadané ihličie nerozloží a kým nevyrastú aspoň aké-také stromy. O tejto problematike viem viac, než dosť, a nemám to ani z TV a ani z internetu.

S tým lykožrútom ? Vlastne máš pravdu. Pos**li to tí čo sadili monokultúry a teda poriadne. :-@

V apríli t.r. ku Dňu Zeme sme organizovali 3-dňový XX.jarný ekofestival. Prišli aj Erik a Robert do N.Zámkov a premietli sme ich film Strážca divočiny pre školákov 2.stupňa ZŠ. Potom nasledoval vyčerpávajúci rozhovor o zrode filmu, aj o ochrane Tichej a Kôprovej. Deti, najmä piataci a šiestaci kládli zvedavé až 8-] otázky. Kniha Posledná pevnosť je pravou dobrodružnou rozprávkou pre deti, s tým, že je pravdivým a nie vymysleným príbehom o medveďoch. Vrelo odporúčam do knižnice každej mladej rodiny.

film je pekný, škoda len, že si to pos**li s tým lykožrútom (8-+

Škoda, že takých dokumentov a kníh nie je viac. Mohlo by sa to premietať aj v školách, aby deti získali vzťah k prírode a viac ju chránili. Mám odložený Magazín SME Víkend zo 17. apríla 2010 kde je krásny článok Mariana Jaslovského Medvede z rozprávkovej krajiny - kde píše o práci Erika Baláža. Je tam aj takáto veta: - "Tatry to už majú spočítané. Bude z nich veľmi zaujímavá rezervácia pre niekoľkých nadšencov. Je to celé o identite Slovenska, ktorá sa globalizáciou sveta ľahko vytráca," hovorí na margo ohrozenia Tatier ako nášho národného symbolu Ľubomír Smatana, autor knihy Jánošíci s ťěžkou hlavou. - Stále sa k tomu článku vraciam. A stále viac si uvedomujem krutú pravdu tej vety. Prajem môjmu rodákovi Erikovi Balážovi čo najmenej sklamaní.

veľmi vydarené, dnes doobeda to dávali znovu, paráda

Videl som ho už predtým a pozrel som si ho znovu, je to vážne skvelý dokument aký si naša príroda určite zaslúži. Spolu s dokumentami ako napr. Návrat rysov či Vysoké Tatry - divočina zamrznutá v čase patrí medzi to, čím sa môžeme pochváliť kľudne a bez hamby aj vo svete.

Skvelý dokument, veľmi rád som si ho pozrel. Dúfam, že po jeho vzhliadnutí to zarezonovalo aj v aspoň časti tej zložky populácie, ktorá sa k nemu dostala len pri znudenom preklikávani programov v TV...

Poznám aj knihu aj DVD, je to skutočne nádhera. Veľmi odporúčam.

Pred časom mi kamarát požičal knihu "Posledná pevnosť" prečítal som ju na jeden šup a hneď som bežal kúpiť aj DVD "Strážca divočiny" a neoľutoval som, je to podľa mňa najkrajší film o slovenskej prírode, výborná kamera a super momenty zo života medveďov ale aj iných obyvateľov divočiny. Ak ste to ešte nevideli nenechajte si to utiecť a vrelo odporúčam aj knihu.