Znaky
Jeden z najväčších pavúkov Európy a najväčší druh pavúka žijúci v strednej Európe. Samice dosahujú dĺžku tela 18–31 mm (výnimočne až približne 35 mm), samce 14–27 mm (bez končatín). Telo je mohutné, zavalité, husto ochlpené, so silnými nohami.
Hlavohruď je sivohnedá až tmavohnedá, so svetlejším pozdĺžnym pásom a tmavšími škvrnami po stranách. Osem očí je usporiadaných v troch radoch (4–2–2), pričom prostredný pár je nápadne veľký. Spodná strana hlavohrude (sternum) je čierna.
Zadoček je sivohnedý až tmavohnedý, na chrbtovej strane s tmavou kopijovitou škvrnou, za ktorou nasledujú svetlejšie uhlovité škvrny a drobné belavé bodky. Spodná strana zadočka je nápadne čierna, niekedy so žltkastými až oranžovými škvrnami pri okrajoch. Nohy sú silné, ochlpené, sivohnedé, s tmavými škvrnami a svetlejším krúžkovaním.
Podobné druhy
Zámeny sú možné najmä s väčšími druhmi strehúňovitých, napríklad Hogna radiata a Arctosa cinerea. Hogna radiata má spravidla výraznejšiu lúčovitú kresbu na hlavohrudi, Arctosa cinerea je prevažne sivá, s kontrastným škvrnitým sfarbením a obýva najmä piesčité a štrkové brehy vôd. Spoľahlivé rozlíšenie problematických jedincov umožňuje vyšetrenie kopulačných orgánov.
Výskyt
Teplomilný, prevažne stepný druh, obývajúci otvorené, dobre oslnené stanovištia s nízkou alebo riedkou vegetáciou. Vyskytuje sa na stepiach, lesostepiach, suchých trávnatých plochách, piesčinách, sprašových svahoch, pasienkoch a slaniskách. Osídľuje aj polia, záhrady a okraje sídiel. Uprednostňuje piesčité a hlinité pôdy vhodné na vyhrabávanie podzemných úkrytov.
Rozšírenie
Palearktický druh rozšírený od strednej a východnej Európy cez Turecko, Kaukaz a strednú Áziu až po Čínu a Kóreu. V Európe sa vyskytuje predovšetkým v stepných a lesostepných oblastiach východnej a juhovýchodnej časti kontinentu.
Na Slovensku obýva najmä teplé nížinné oblasti, predovšetkým Podunajskú nížinu, známy je aj z ďalších častí južného Slovenska. V posledných desaťročiach sa zaznamenávajú zmeny jeho rozšírenia a výskyt na nových, často človekom pozmenených lokalitách.
Potrava
Dravý pavúk, živiaci sa predovšetkým hmyzom a ďalšími bezstavovcami. Loví najmä chrobáky, rovnokrídlovce a iné článkonožce primeranej veľkosti. Na korisť striehne pri vchode do nory alebo ju aktívne vyhľadáva na povrchu pôdy. Na lov nepoužíva záchytnú pavučinovú sieť.
Vývoj
Samice a nedospelé jedince žijú prevažne v podzemných norách vystlaných pavučinou, ktoré môžu dosahovať hĺbku niekoľkých desiatok centimetrov, niekedy až približne 50 cm. Dospelé samce v období rozmnožovania opúšťajú úkryty a vyhľadávajú samice.
Druh má viacročný vývoj. Samica nosí vajíčkový kokón pripevnený k snovacím bradavkám. Po vyliahnutí sa mláďatá určitý čas zdržiavajú na jej chrbte, následne sa osamostatňujú a vytvárajú si vlastné úkryty.
Čas výskytu imága
IV.–X. Dospelé jedince možno pozorovať od jari do jesene. Samce sú nápadnejšie najmä koncom leta a na jeseň, keď aktívne vyhľadávajú samice. Samice sa zdržiavajú prevažne vo svojich norách, kde môžu aj prezimovať.
Text: Braňo Ivčič, AI
Aktualizované: Braňo Ivčič, 17.10.2026 17:49


