Chrysolina herbacea

Znaky
Robustná, oválna a silne klenutá mandelinka, veľká 7–11 mm. Sfarbenie je výrazne kovové, najčastejšie jasne zelené, ale môže byť aj modrozelené, modré, medené až zlatočervené. Štít a krovky sú zreteľne bodkované, pričom bodkovanie štítu je po stranách hustejšie.

Veľmi podobná je Chrysolina graminis. U C. herbacea býva šev kroviek spravidla zelený alebo mosadzný, zatiaľ čo u C. graminis je často kontrastne modrý až modrozelený. Spoľahlivejším znakom je však epipleura kroviek: pri pohľade zboku je u C. herbacea v zadnej časti skrytá, kým u C. graminis zostáva viditeľná prakticky po celej dĺžke krovky. Rozdiel je aj v bodkovaní – u C. herbacea je bodkovanie štítu a kroviek podobnej intenzity. Samotné sfarbenie preto na bezpečné rozlíšenie nestačí.

Výskyt
Teplé až mierne teplé vlhké stanovištia s porastmi mäty – brehy potokov, riek a vodných nádrží, vlhké lúky, priekopy, mokrade a vlhké krovinaté miesta. Dospelce aj larvy možno nájsť priamo na živných rastlinách.

Rozšírenie
Druh je rozšírený v južnej, strednej a východnej Európe, ďalej v Malej Ázii, na Kaukaze, v Iráne a častiach strednej Ázie. Na Slovensku je jeho výskyt potvrdený v aktuálnom checkliste Chrysomelidae.

Čas výskytu imága
IV–X, najčastejšie počas neskorej jari a leta. Prezimujú dospelé jedince.

Larva a vývoj
Larvy žijú podobne ako dospelce na živných rastlinách a ožierajú ich listy. Vývoj lariev až po dospelé štádium bol experimentálne potvrdený aj na mäte vodnej (Mentha aquatica).

Hostiteľské rastliny
Živí sa predovšetkým mätami (Mentha spp.) z čeľade hluchavkovité (Lamiaceae). Významnou a dobre doloženou hostiteľskou rastlinou je mäta vodná (Mentha aquatica), ku ktorej má druh veľmi úzku ekologickú väzbu.

Poznámka
Sfarbenie je značne premenlivé, preto aj modré, medené či zlatočervené jedince môžu patriť k tomuto druhu. Pri určovaní z fotografie treba venovať pozornosť najmä zámene s Chrysolina graminis; farba švu je iba pomocným znakom a rozhodujúcejšie sú morfologické znaky kroviek.

Text: Braňo Ivčič, AI