Coprinopsis picacea

Klobúk je 25-60 mm široký a 30-60 mm vysoký, mäsitý, najskôr vajcovitý, v dospelosti kužeľovitý, v starobe až plochý, pokrytý belavým až jemne sivoružovkasto či hnedasto sfarbenými útržkami plachtičky. Plachtička (velum) sa roztrháva už na mladých plodniciach a objavuje sa krémovo sivohnedastá až hnedastá pokožka. Povrch je klzký, s lúčovitými ryhami, okraj je niekedy laločnato poprehýbaný.
Lupene sú veľmi husté, voľné, v mladosti belavé, neskôr od okraja klobúka purpurovohnedasté, fialovohnedasté, tmavohnedé až napokon celé v dôsledku autolýzy sčernejú a roztečú sa na tekutú hmotu.
Hlúbik je 50-120 mm vysoký a 10-20 mm hrubý, valcovitý, smerom k báze rozšírený, jemne vláknito šupinkatý, na báze s roztrhaným prstencom, často hľuzovito zhrubnutý, biely, na báze žltkastý alebo s jemným purpurovým odtieňom, suchý, dutý.
Dužina je v klobúku nevýrazná, v hlúbiku vodnato belavá, s nepríjemnou vôňou.
Výtrusný prach je čierny.
Výskyt: Rastie koncom leta a na jeseň v listnatých lesoch, najmä v bučinách a hrabinách. Miestami je veľmi hojný
Praktický význam: Nejedlý.

Možnosť zámeny len s veľkými druhmi hnojníkov, aj to iba v starobe alebo v mladosti, lebo v dospelosti je tento druh dobre charakterizovaný veľkými bielymi útržkami vela na tmavom klobúku.

Ján Červenka