Armillaria ostoyae

Klobúk 20-100 mm široký; klenutý až plochý; na krémovom, medovožltom až žltohnedom podklade tmavohnedo až černasto šupinkatý; suchý, za vlhka trochu nasiakavý. Lupene husté; pripojené k hlúbiku; biele alebo belavé, často s ružovkastým odtieňom alebo červenohnedými škvrnami. Hlúbik 50-120 mm dlhý a 5-10 mm hrubý; valcovitý alebo smerom nadol mierne rozšírený; na vrchole biely až krémový, v starobe smerom k báze sivohnedý až takmer čierny; v hornej polovici so zreteľným bielym prsteňom, ktorý je naspodu hnedo až černasto vločkatý. Dužina belavá, v starobe ružovkastohnedá; s nevýraznou vôňou a miernou až trochu horkou chuťou. Výtrusný prach biely.

Výtrusy 8-10 x5-6 µm; elipsoidné; hladké; bezfarebné; neamyloidné.

Chemické reakcie: S KOH na povrchu klobúka negatívna reakcia.

Rozšírenie: Rastie hojne od septembra do novembra, paraziticky alebo saprofyticky na pňoch, kmeňoch a koreňoch ihličnatých stromov, najmä smrekov, občas aj na listnáčoch.

Význam: Zasurova jedovatá, po dostatočne dlhej tepelnej úprave sa stáva jedlou.

Zámena: Z ostatných, taktiež podmienečne jedlých druhov podpňoviek - Armillaria má zreteľný blanitý prsteň podpňovka obyčajná - Armillaria mellea, rastúca na dreve listnáčov. Na klobúku má však oveľa bledšie šupinky. Ďalšie druhy podpňoviek majú namiesto prsteňa zvyšky pavučinky, často vo forme miznúcich zdrapov.

Mgr. Ján Červenka