Amanita phalloides var. moravecii

Opis: Klobúk 50-150 mm široký, v mladosti polguľovitý až zvoncovitý, v dospelosti klenutý až rozprestretý, na okraji v dospelosti niekedy roztrhaný, no neryhovaný, hladký, za vlhka lepkavý, inak suchý, holý, len veľmi vzácne s útržkami plachtičky, v rôznych odtieňoch zelenej - od bledozelenkastej, cez trávovozelenú až po tmavo olivovozelenú farbu, v strede vždy tmavší, na okraji najsvetlejší, často až belavý, lúčovito vrastene vláknitý, pokožka lúpateľná. Lupene až 12 mm široké, husté, vystriedané, pri hlúbiku voľné, biele. Hlúbik 70-150 mm dlhý a 10-20 mm hrubý, valcovitý, na báze zhrubnutý, s výraznou bielou hľuzovitou pošvou, v hornej časti s výrazne ryhovaným bielym prsteňom, nad ním biely, pod ním belavý až olivovohnedastý, vláknito šupinkatý, plný, suchý. Dužina biela, na reze bez farebnej zmeny, má príjemnú chuť a v starobe dosť nepríjemnú vôňu. Výtrusný prach biely. Výtrusy 7,5-9 x 6-7,5 µm, takmer guľovité až široko elipsoidné, hladké, bezfarebné. Praktický význam: Smrteľne jedovatá. Spôsobuje cytotoxické, cyklopeptidové otravy, v staršej literatúre označované ako faloidné. Klinický obraz otravy zahŕňa niekoľko hodín trvajúce bezpríznakové štádium, nasledujú bolesti brucha, dávenie a hnačky, po ňom štádium zdanlivého uzdravenia. Po 4-5 dňoch dochádza k poškodeniu a zlyhávaniu pečene. Liečivé účinky: Nie sú známe. Ekologický význam: Je to mykorízna huba. Výskyt: Rastie hojne od júna do októbra v listnatých a ihličnatých lesoch, najmä pod bukmi, dubmi, gaštanmi, pagaštanmi, brezami, hrabmi, lieskami, borovicami a smrekmi. Rozšírenie: Rozšírená je v južnejších oblastiach Slovenska, v podhorských a horských polohách je však zriedkavá. Zámena: Klasická varieta muchotrávky zelenej - Amanita phalloides má hladký prsteň. Rovnakú stavbu ale čisto biele sfarbenie má muchotrávka biela - Amanita verna a muchotrávka končistá - Amanita virosa. Podobná muchotrávka citrónovožltá - Amanita citrina má namiesto voľnej pošvy odsadenú hľuzu s nízkym okrajom a žltkasto sfarbený hlúbik aj prsteň. Pôvod latinského názvu: Druhový názov „phalloides“ zrejme charakterizuje podobnosť mladých plodníc k mužskému pohlavnému údu. Iné slovenské mená: Súčasné meno muchotrávka zelená bolo publikované už v roku 1955. Neskôr sa však vyskytli aj iné názvy, napr. muchotrávka hľuznatá - zelená (1966) či muchotrávka hľuznatá (1967). Ľudové názvy: huba uzlovatá, pečiarka jedovatá Poznámka: Pre pošvu na hlúbiku zľudovelo pomenovanie „čaša smrti“ alebo aj „kalich smrti“, symbolizujúce jej jedovatosť. autor: Ján Červenka posledná úprava: 9. 1. 2015