Orthops kalmii

Znaky
Drobná bzdoška z čeľade Miridae, dlhá približne 3,9–4,6 mm. Telo je podlhovasto oválne, základné sfarbenie žltkasté až svetlohnedé, s kontrastnou tmavohnedou až čiernou kresbou. Typické sú tmavé priečne znaky na pronote, škvrnitá kresba polokroviek a často tmavá trojuholníková škvrna na štítku. Vonkajší okraj coria je úzko čierny, holene nesú tmavé tŕne. Druh je pomerne variabilný.

Veľmi podobné sú najmä Orthops basalis a Orthops campestris. O. campestris je spravidla zelenkastý, oválnejší a má odlišné pomery tykadlových článkov. O. basalis je obyčajne väčší a tretí článok tykadla má relatívne dlhší. Pri nejednoznačných jedincoch môže byť na bezpečné odlíšenie druhov rodu Orthops potrebná kontrola genitálií.

Výskyt
Najmä na bylinných porastoch s výskytom mrkvovitých rastlín (Apiaceae), často na lúkach, okrajoch ciest, úhoroch, lesných lemoch a ďalších otvorených až mierne vlhkých stanovištiach. Zdržuje sa predovšetkým na kvetenstvách a plodoch hostiteľských rastlín.

Rozšírenie
Palearktický druh rozšírený vo veľkej časti Európy a ďalej cez západnú a strednú Áziu až po Sibír. Vyskytuje sa aj na Slovensku.

Čas výskytu imága
I–XII, dospelé jedince prezimujú a možno ich preto nájsť počas celého roka; najčastejšie sa vyskytujú od neskorej jari do jesene. Nová generácia imág sa objavuje približne od VI–VII.

Vývoj
Má jednu generáciu ročne. Dospelé bzdošky prezimujú v opade alebo pod kôrou stromov. Na jar kladú vajíčka na mladé časti hostiteľských rastlín, nymfy sa objavujú od mája a nové imága od júna až júla.

Potrava
Fytofág viazaný predovšetkým na mrkvovité (Apiaceae). Nymfy aj imága sajú najmä na kvetenstvách a nezrelých semenách rôznych druhov tejto čeľade, napr. rodov Pastinaca, Daucus, Anethum či Ferula.

Text: Braňo Ivčič, AI