Trechus quadristriatus

Znaky
Drobný bystruškovitý chrobák, dlhý približne 3,5 – 4,5 mm. Telo je svetlohnedé až červenohnedé, hlava a štít môžu byť tmavšie; tykadlá a nohy sú svetlé. Štít je širší než dlhý, smerom dozadu mierne zúžený, jeho báza je po stranách šikmo vykrojená. Zadné rohy štítu sú malé, väčšinou naznačené zaobleným hrbolčekom, niekedy zreteľnejším tupým zúbkom. Predné holene majú na vonkajšej strane pozdĺžnu ryhu. Krovky sú podlhovasté, pomerne ploché, s bokmi zväčša takmer rovnobežnými a zreteľnými pozdĺžnymi ryhami. Druh je spravidla plne okrídlený.

Podobné druhy
Veľmi podobný je najmä Trechus obtusus, od ktorého sa podľa samotného celkového vzhľadu nemusí dať každý jedinec spoľahlivo odlíšiť. T. quadristriatus má spravidla väčšie a vypuklejšie oči, dlhšie a menej oblúkovito zaoblené krovky s výraznejšími ryhami a zadné rohy štítu bývajú o niečo zreteľnejšie. Predná supraorbitálna štetina je u T. quadristriatus uložená bližšie k oku. V stredoeurópskom kľúči je dobrým znakom aj zadná nadočnicová štetina, ktorá leží takmer v polovici medzi zadným okrajom oka a čelovou ryhou; u T. obtusus je posunutá bližšie k čelovej ryhe. T. obtusus má zároveň spravidla kratšie, oblejšie a plytšie ryhované krovky. Pri nejednoznačných jedincoch je najspoľahlivejšie určenie samca podľa aedeagu.

Výskyt
Pozemný druh obývajúci predovšetkým otvorené, skôr suchšie a slnečné stanovištia. Vyskytuje sa na poliach, úhoroch, lúkach, pasienkoch, v záhradách, na ruderálnych plochách a piesočnatých stanovištiach, ale nachádza sa aj v lesoch a na ich okrajoch. Ukrýva sa pod kameňmi, rastlinnými zvyškami a v opadanke. Je aktívny vo dne aj v noci, dobre lieta a prilieta aj na svetlo. Oproti T. obtusus uprednostňuje otvorenejšie, teplejšie a suchšie stanovištia; T. obtusus sa častejšie vyskytuje na vlhších a zatienených miestach.

Rozšírenie
Široko rozšírený palearktický druh, známy z veľkej časti Európy, severnej Afriky a západnej až strednej Ázie. V Európe siaha od Stredomoria po južnú časť severnej Európy a vyskytuje sa v nížinách aj v horských oblastiach. Zavlečený bol aj do Severnej Ameriky. V strednej Európe patrí k široko rozšíreným a častým druhom rodu Trechus.

Čas výskytu imága
III. – XI., dospelce však môžu prežívať aj počas zimy. Nová generácia imág sa objavuje predovšetkým V. – VII.

Čas larvy
IX. – V.; larvy prezimujú a vývoj dokončujú na jar.

Potrava
Dravý druh živiaci sa drobnými bezstavovcami. Dospelce lovia najmä malé článkonožce a ich vývojové štádiá; doložená je napríklad predácia vajíčok koreňových múch. Larvy sa živia predovšetkým pomaly sa pohybujúcimi mäkkými pôdnymi organizmami, napríklad drobnými chvostoskokmi, hlístovcami a máloštetinavcami, prijímajú aj mäkkú živočíšnu potravu z uhynutých organizmov.

Vývoj
Rozmnožuje sa prevažne na jeseň. Vajíčka sú kladené od augusta a kladenie môže pokračovať počas zimy. Larvy sa objavujú od septembra, prezimujú a na jar dokončujú vývoj; nové dospelce sa objavujú najmä od mája do júla. Druh má prevažne jednu generáciu ročne, zaznamenaná však bola aj menšia druhá generácia. Dospelce môžu žiť dlhšie než jeden rok.

Text: Braňo Ivčič, AI