Lagria hirta

Znaky
Dĺžka tela približne 7–10 mm. Hlava, štít, tykadlá a nohy sú čierne, krovky žltohnedé až hnedé a nápadne pokryté jemnými svetlými chĺpkami. Štít je pomerne husto a výrazne bodkovaný. Samček je štíhlejší, s takmer rovnobežnými bokmi kroviek, má väčšie oči a dlhšie tykadlá. Samička je robustnejšia, krovky má širšie a oválnejšie.

Výskyt
Bežný druh vyskytujúci sa v rôznych typoch prostredia. Nachádza sa na okrajoch lesov, lesných čistinkách, lúkach, v krovinách, parkoch a záhradách. Dospelce sa zdržiavajú na bylinách, kroch a stromoch. Aktivita je výraznejšia za súmraku a v noci.

Rozšírenie
Široko rozšírený palearktický druh. Vyskytuje sa prakticky v celej Európe, v severnej Afrike a jeho areál pokračuje cez západnú a strednú Áziu až na Sibír.

Čas výskytu imága
V-IX, dospelce sa objavujú približne od mája do septembra, najčastejšie v letných mesiacoch.

Larva a vývoj
Larvy žijú najmä v pôdnej opadanke a medzi rozkladajúcimi sa rastlinnými zvyškami. Sú hnedasté, ochlpené a na bokoch článkov tela majú nápadnejšie zväzky štetín. Na konci bruška sa nachádzajú dva malé výbežky – urogomfy. Larva prezimuje a vývoj je jednoročný.

Potrava
Larvy sú prevažne saprofágne a živia sa odumretým a rozkladajúcim sa rastlinným materiálom. Dospelce sú polyfágne; prijímajú mladé časti a listy rôznych rastlín, peľ a nektár.

Poznámka
Veľmi podobným druhom je Lagria atripes, ktorý je vzácnejší a spravidla väčší (10–12 mm). L. hirta má menšie a plytšie vykrojené oči, výraznejšie a hustejšie bodkovaný štít a ochlpenie kroviek bez pravidelného usporiadania. U L. atripes je štít jemnejšie a redšie bodkovaný, oči sú väčšie a hlbšie vykrojené a chĺpky na krovkách vytvárajú charakteristické šikmé, „rybičkovité“ usporiadanie. Samotná veľkosť preto nie je bezpečným rozlišovacím znakom.

Text: Braňo Ivčič, AI