Znaky
Menší bystruškovitý chrobák, dlhý približne 6–9 mm. Telo je mierne sploštené, hlava čierna a krovky čierne až čiernohnedé, s pravidelnými pozdĺžnymi ryhami. Štít je pri typicky sfarbených jedincoch nápadne červenohnedý až tehlovočervený a výrazne kontrastuje s tmavou hlavou a krovkami. Nohy a tykadlá sú zvyčajne svetlohnedé až červenkasté. Sfarbenie je však variabilné. Najmä v horských a severných populáciách sa vyskytujú tmavé až takmer úplne čierne jedince. Štít je pomerne široký, najväčšiu šírku má približne v strede alebo mierne za stredom a smerom k báze sa zužuje len mierne. Krovky sú pomerne krátko oválne, po bokoch takmer rovnobežné a vzadu široko zaoblené.
Výskyt
Druh otvorenej, prevažne suchej a slnečnej krajiny. Vyskytuje sa na lúkach, pasienkoch, suchých trávnikoch, piesočnatých miestach, úhoroch, okrajoch polí a ďalších nezatienených stanovištiach. Uprednostňuje dobre priepustné pôdy, často piesočnaté alebo štrkovité. Cez deň sa ukrýva pod kameňmi, v opade a pri povrchu pôdy. Aktívny je predovšetkým v noci, keď behá po povrchu pôdy.
Rozšírenie
Široko rozšírený palearktický druh. Vyskytuje sa vo veľkej časti Európy a jeho areál pokračuje cez západnú a strednú Áziu až na Sibír; uvádzaný je aj zo severnej Afriky. V Európe siaha od nížin až do horských oblastí. Na Slovensku je druh doložený z viacerých častí územia a z nížinných aj horskejších lokalít.
Čas výskytu imága
III–XI. Dospelé chrobáky možno nájsť počas veľkej časti roka, najaktívnejšie sú približne od jari do jesene, pričom výrazná aktivita býva najmä v lete a začiatkom jesene. Časť dospelých jedincov môže prezimovať.
Larva a vývoj
V strednej Európe patrí prevažne medzi druhy rozmnožujúce sa koncom leta a na jeseň. Vajíčka sú kladené najmä od leta do jesene a prezimujú predovšetkým larvy; časť populácie môže prezimovať aj ako dospelý chrobák. Larvy žijú v pôde a pri jej povrchu a sú dravé. V severných a vysokohorských populáciách môže byť vývoj výrazne predĺžený a životný cyklus sa prispôsobuje kratšiemu vegetačnému obdobiu.
Potrava
Dospelce aj larvy sú prevažne dravé. Živia sa drobnými pôdnymi bezstavovcami a ďalšou dostupnou živočíšnou korisťou. Potravu vyhľadávajú najmä na povrchu pôdy počas nočnej aktivity.
Poznámka
Veľmi podobný je najmä Calathus cinctus, ktorý má tiež svetločervený štít a tmavú hlavu a krovky. Samotné sfarbenie preto nemusí pri určovaní vždy postačovať. C. cinctus býva viazanejší na veľmi suché, otvorené a často piesočnaté stanovištia. Spoľahlivé rozlíšenie atypicky sfarbených alebo problematických jedincov môže vyžadovať kontrolu jemných morfologických znakov, prípadne samčích genitálií. Podobný Calathus mollis má štít spravidla menej kontrastný voči hlave a krovkám a odlišný tvar štítu a kroviek.
Text: Braňo Ivčič, AI
Aktualizované: Braňo Ivčič, 23.08.2026 17:28

