Arhopalus rusticus

Znaky
Veľký, pretiahnutý a pomerne plochý fúzač s dĺžkou približne 10–30 mm; samce bývajú spravidla menšie a štíhlejšie, samice robustnejšie. Sfarbenie je pomerne variabilné, od svetlohnedého a červenohnedého až po tmavohnedé. Krovky sú podlhovasté, takmer rovnobežné, s nevýraznými pozdĺžnymi rebrami. Štít je široký, po bokoch zaoblený, bez bočných tŕňov. Tykadlá sú kratšie ako telo.

Veľmi podobný je Arhopalus ferus, s ktorým môže byť pri určovaní z fotografie ľahko zamenený. Spoľahlivým znakom A. rusticus sú ochlpené zložené oči a tretí článok zadných chodidiel, ktorý je hlboko rozdelený takmer až k báze; pri A. ferus siaha zárez približne len do tretiny až polovice článku. A. rusticus má tiež spravidla pretiahnutejší, rovnobežnejší habitus a na štíte dve pozdĺžne priehlbiny. Samotné sfarbenie nie je na rozlíšenie oboch druhov spoľahlivé.

Výskyt
Predovšetkým ihličnaté a zmiešané lesy, najmä porasty s borovicou. Vyskytuje sa aj na rúbaniskách, pri lesných skládkach dreva a všade tam, kde je dostatok odumierajúceho alebo odumretého ihličnatého dreva. Imága sú prevažne súmračné a nočné; cez deň sa ukrývajú pod uvoľnenou kôrou, v štrbinách dreva alebo medzi naukladanými kmeňmi. V noci často prilietajú na umelé svetlo.

Na Slovensku je druh prítomný a patrí k bežnejším zástupcom rodu; aktuálny zoznam Cerambycidae Česka a Slovenska uvádza na našom území A. rusticus aj podobný A. ferus.

Rozšírenie
Druh so širokým palearktickým rozšírením. Vyskytuje sa takmer v celej Európe, v severnej Afrike a cez rozsiahle oblasti Ázie smerom na východ. Mimo pôvodného areálu bol zavlečený aj do ďalších častí sveta.

Čas výskytu imága
VI–IX, ojedinele až do X. Najviac nálezov pripadá na letné mesiace, najmä júl a august. Imága sú aktívne predovšetkým po zotmení a často prilietajú na svetlo.

Larva a vývoj
Larvy sa vyvíjajú najmä v odumretých, odumierajúcich alebo silne oslabených kmeňoch, pňoch a hrubších častiach ihličnanov. Samice kladú vajíčka do štrbín kôry. Mladé larvy spočiatku žijú pod kôrou, neskôr prenikajú hlbšie do dreva, kde vytvárajú chodby a nakoniec aj kuklovú komôrku. Vývoj trvá spravidla 2–3 roky.

Hostiteľské dreviny
Hlavnou hostiteľskou drevinou sú borovice (Pinus), najmä drevo silnejších kmeňov a pňov. Oveľa zriedkavejšie sa vývoj uvádza aj z ďalších ihličnanov, napríklad smrekov (Picea), jedlí (Abies) a smrekovcov (Larix).

Poznámka
Druh býval uvádzaný aj ako technický škodca ihličnatého dreva, pretože larvy môžu pokračovať vo vývoji v napadnutých kmeňoch či spracovanom dreve. Primárne však využíva odumreté alebo silne poškodené drevo a v súčasnosti nemá v našich podmienkach zásadný hospodársky význam.

Text: Braňo Ivčič, AI