Salamandra salamandra

- Mlok skvrnitý (CZ) - Salamander (GB) - Feuersalamander (D)

Popis : Čierne telo s výraznými žltými škvrnami robí tohoto obojživelníka v našich končinách jedinečným a nezameniteľným s inými druhmi. Má pomerne zavalité telo dorastajúce do dĺžky 20 cm, ktoré stojí na relatívne slabých, ale nie pomalých nohách. Na hlave upútajú výrazné veľké ústa a oči . Jedovatou ju robia výrazné jedové žľazy za očami (parotídy) jako aj žľazy pokrývajúce väčšinu jej tela až po chvost. Z nich v prípade ohrozenia môže vylučovať jedovatú látku salamandrín niekedy až na vzdialenosť niekoľkých centimetrov. Škvrny pokrývajúce telo sú veľmi variabilné a nedá sa nájsť dvoch jedincov s rovnakou schémou. Vyskytujú sa aj jedince s akýmisi pozdĺžnymi, či prerušovanými pásmi. Škvrny mávajú odtieň od svetlo žltej až po sýto oranžovú. Brucho salamandry škvrnitej je zväčša sivočierne, ale nie je výnimkou, ak je doplnené žltými škvrnami. Na nohách má po štyri prsty bez plávacích blán, chvost je tupo zakončený.

Vývoj: Chladné obdobie prečkáva väčšinou v dierach v zemi napríklad po hlodavcoch, výborným útočiskom sú aj jaskyne a staré štôlne s relatívne stabilnou teplotou. Na štandardných stanovištiach sa znova objavuje v priebehu marca a následne nastáva párenie. Oplodnená samička vynosí vajíčka a následne potomstvo až do vyššieho larválneho štádia. Zväčša do vody vypustí do 70 lariev, ktoré sú na rozdiel od žubrienok žiab hmyzožravé. Majú dĺžku okolo 30 mm a zväčša už vyvinuté predné nohy. Mramorované telo neskôr zmení farbu na čiernu a po čase sa zjavia žlté škvrny, ktoré poznáme aj zo sfarbenia dospelých jedincov. Počas larválneho štádia dýchajú žiabrami, neskôr metamorfujú a začnú dýchať kyslík pľúcami. Dospievanie nastáva v štvrtom roku života. Na zimovištia sa opäť odoberajú väčšinou v novembri. Základnú zložku potravy tvoria bezstavovce, hmyz, dážďovky, ale i sliziaky. Dožíva sa veku 20 až 25 rokov.

Výskyt a rozšírenie : Salamandra škvrnitá je druhom s nočnou aktivitou, počas dňa zväčša ukrytým v koreňoch stromov či pod lístím. Ak opustí úkryt, je veľmi dobre maskovaná a prezradí ju zväčša len pohyb. Najčastejšie na ňu možno natraziť ráno a po daždi.Vyskutuje sa v pásme súvislého najmä listnatého alebo zmiešaného lesa v potokoch, studničkách alebo najbližšom okolí. Geograficky je výskyt potvrdený od atlantického pobrežia Európy až po západnú Áziu. Obýva polohy výnimočne až do 1000 m n.m., ale najčastejšie vlhké bučiny do 600 m n.m. Lokálne môže byť jej výskyt bežný, ale celoplošne ide o ohrozený druh.

Ochrana: Salamandrín, ktorý je jedovatý, nie je hrozbou pre zdravie človeka, ale ako na všetko „jedovaté“ je nazerané aj na ňu ako na hrozbu. Naopak je dôležitým článkom v reťazci prírody a zároveň akýmsi meradlom čistoty vôd a celkovo životného prostredia biotopu, v ktorom sa nachádza. Neprirodzené zásahy ako holoruby či intenzívne poľnohospodárstvo vzali a stále berú populácii tohoto živočícha pôvodné lokality ako i zimovištia a to do budúcnosti neveští nič dobré. Aktuálne je zaradená medzi veľmi ohrozené druhy.

spracoval: Andrej Alena

VIDEO