Bufo bufo

ropucha obecná (CZ) - Common Toad (GB) - Erdkröte (D)

CHRÁNENÝ DRUH NÁRODNÉHO VÝZNAMU (vyhl.24/2003 Z.z.)

Popis: Ropucha bradavičnatá je na prvý pohľad definovateľná podľa zavalitého tela s bradavičnatou kožou. Za očami má zoskupené výrazné jedové (parotické) žľazy. Sfarbenie jedincov je dosť rozmanité. Od svetlohnedej po čiernohnedú, niekedy zelenú či tehlovo červenú farbu. Výrazný rozdiel je vo veľkosti medzi samičkami (až 120 mm) a samčekmi (okolo 80 mm). Je krásne badateľný hlavne v čase párenia, kedy samčeky sedia ako prikované ku svojej samičke.

Výskyt a rozšírenie: Ide o suchozemskú žabu, ktorá sa po párení a nakladení vajíčok vracia do svojich biotopov v lesoch, záhradách alebo na poliach. Nakoľko neoplýva rýchlosťou, aktívna je najmä v noci, okrem obdobia párenia. Cez deň sa však ukrýva pod brvnami, v dutinách stromov alebo na iných vlhkejších bezpečných miestach . Obýva lokality od západnej Európy až po Japonsko, južne až po severozápadnú Afriku.

Vývoj : V marci , v čase masívnej migrácie k vodným plochám , samice znášajú vajíčka v šnúrach dlhých 5-10 m. Počet vajíčok jednej samice sa pohybuje v rozmedzí 1000 až 6000. Larvy sa vyvíjajú 2-3 mesiace. Na kvalitu vody nie sú veľmi náročné a znesú aj silné organické znečistenie. Žubrienky sú menšie a úplne tmavé na rozdiel od skokanov. Na zimný spánok sa poberajú zvyčajne v októbri alebo novembri. Základom potravy sú suchozemské bezstavovce, ako sú chrobáky, mnohonôžky, slimáky, dážďovky, motýle a pod.

Ochrana : Hoci sa zdá že ropúch bradavičnatých je dostatok a žiadna ochrana nie je nutná, opak je pravdou. Ich biotopy a hlavne vodné plochy , tak nutné pre párenie sú často odrezávané komunikáciami a výstavbou či vplyvom turizmu. Jedná sa pritom o druh veľmi cenný a užitočný. Je zaradená medzi veľmi ohrozené živočíchy.

spracoval : Andrej Alena