ČLÁNKY

Žaby vyhrievajúce sa na stromoch môžu byť kľúčom k pochopeniu, ako niektoré jedovaté mikroskopické huby - chytrídie prispievajú k vyhynutiu obojživelníkov po celom svete.

V súčasnosti vedci používajú neinvazívnu technológiu, aby zistili, ako niektoré žaby zo severnej Ameriky môžu byť schopné bojovať s touto zákernou chorobou. Veria, že typická pokožka žiab umožňuje týmto živočíchom vystavovať sa vysokým teplotám, aby tak došlo k zničeniu huby.

Niektoré žaby sa vyhýbajú dlhému opaľovaniu na slnku, pretože dochádza k vysušeniu ich pokožky, ale napríklad niektorým stromovým žabám v Kostarike takáto činnosť veľmi vyhovuje.


Andrew Gray, kurátor pre herpetológiu v múzeu v Manchestri, ktorý opatruje bohatú zbierku žiab z uvedenej oblasti, vraví, že „sedia na konári a vyhrievajú sa dlhé hodiny bez toho, aby si nejako ublížili.“ Podľa neho doteraz nikto podrobne nesledoval, ako to dokážu.

Ukázalo sa, že žaby majú v pokožke nezvyčajný pigment zvaný pterorodín, ktorý dokáže v infračervenom spektre skôr odrážať svetlo ako ho pohlcovať. Melanín, typický pigment, svetlo absorbuje.

Gray vraví, že chytrídie dokážu žiť v pokožke žiab, ale len v určitých teplotných hraniciach. Ak sa teda v oblastiach, kde žaby žijú ustáli teplota na ideálnu úroveň pre chytrídie, žaby strácajú schopnosť bojovať s týmito zákernými mikromycétmi. Je to spôsobené predovšetkým zvýšenou oblačnosťou, kedy nie je možné vystaviť pokožku slnečným lúčom.

Vedci veria, že rozdiely medzi obojživelníkmi z hľadiska schopnosti odrážať svetlo môžu poskytnúť vysvetlenie, prečo niektoré druhy dokážu bojovať s chytrídiovými infekciami lepšie ako iné.


zdroj: BBC
spracoval: J. Červenka