Mikroskopovanie lupenatých húb
Plodnice vyšších húb - makromycétov sú tvarovo veľmi variabilné. Či už sú to rezupinátne plodnice rozliate na substráte, čiaškovité apotéciá diskomycétov, excentrické plodnice trúdnikov alebo klobúkaté huby, každá skupina má svoju jedinečnú mikroskopickú stavbu. V tomto návode sa budeme špeciálne venovať klobúkatým lupenatým hubám a ich mikroskopovaniu. 
Základné vybavenie na mikroskopovanie húb tvorí mikroskop so zväčšením aspoň 1000x. Jeho nevyhnutnou súčasťou je merací okulár, keďže sa nezaobídeme bez merania jedotlivých mikroskopických štruktúr (výtrusov, bazídií, cystíd, hýf). Pomôckami na mikroskopovanie sú sklíčka - krycie a podložné, ostrá žiletka a preparačná ihla. Na prípravu preparátu nám postačí voda, no za predpokladu, že mikroskop nemá až taký jasný obraz, aký by sme si želali, alebo chceme zreteľne odlíšiť jednotlivé štruktúry, nemali by na pracovnom stole chýbať roztoky na farbenie preparátov (kongočerveň, Melzerovo činidlo, bavlníková modrá). Ak pracujeme s imerzným objektívom, používame špeciálny imerzný olej pre zlepšenie obrazu. 
Do kvapky na podložnom sklíčku vložíme vhodný rez zhotovený žiletkou. Pri vkladaní rezu do kvapky na sklíčku je potrebné vyvarovať sa vzduchových bublín, ktoré by mohli znehodnotiť kvalitu preparátu. Preto je lepšie obetovať viac času na dôkladné ponorenie rezu, najlepšie preparačnou ihlou, no dobre poslúži i žiletka. Preparát prikryjeme krycím sklíčkom postupným prikladaním zboku, nie zhora, čo by viedlo k vzniku vzduchových bublín. 
Pokožka klobúka
Pri niektorých skupinách húb, akými sú napríklad hríby (Boletus) či plávky (Russula) je pokožka vďačným objektom na pozorovanie jej mikroskopickej stavby. Existujú dva spôsoby ako z pokožky pripraviť rez. Kvalita preparátu samozrejme závisí od našej zručnosti robiť tenké rezy. Prvým spôsobom je plošné stiahnutie veľmi tenkej vrstvy z povrchu klobúka žiletkou a následné ponorenie do kvapky na podložnom sklíčku - môže to byť voda, prípadne niektorý z roztokov na farbenie preparátov. Tento spôsob je vhodnejší v prípade, kedy nemáme v úmysle sledovať stavbu na pozdĺžnom reze, ale napríklad potvrdiť či vyvrátiť prítomnosť určitého taxonomického znaku na väčšej ploche povrchu klobúka. Druhý spôsob prípravy rezu spočíva v pozdĺžnom prekrojení plodnice a následnom zrezaní tenkej vrstvy v oblasti pokožky klobúka rovnobežne s vykonaným pozdĺžnym rezom. V jednom i druhom prípade sa odporúča pripraviť viac rezov, predsa len ten prvý nemusí byť vždy dokonalý.
Okrem hýf rôzneho tvaru (valcovité, súdkovité a pod.), hrúbky a dĺžky, často tvoriacich bohatú spleť, možno v pokožke klobúka pozorovať i špecializované bunky nazývané cystidy. Odvodením z latinského slova pileus = klobúk pre ne získame výstižnejší názov - pileocystidy. Sledujeme ich tvar, veľkosť a hojnosť. Pileocystidy sú významným taxonomickým znakom. Mnohé skupiny húb ich majú, ďalším zasa úplne chýbajú. Sú väčšinou tenkostenné, vzácnejšie so zhrubnutou stenou. Pre iné špecializované bunky - sklerocystidy, nazývané tiež sety, je zhrubnutá stena typická. Na povrchu pokožky klobúka môžeme u niektorých húb objaviť tzv. sférocysty, čo sú guľovité bunky makroskopicky sa prejavujúce akoby pomúčením klobúka. V prípade guľovitých buniek spravidla meriame ich priemer. 
Lupene
Hyménium je výtrusorodá vrstva húb nachádzajúca sa na plodnom povrchu plodnice. U lupenatých húb sú ňou lupene po celej svojej ploche. Rez z lupeňa, zachytávajúci všetky potrebné znaky sa dá pripraviť veľmi jednoducho. Žiletkou odoberieme lupeň, položíme ho na podložné sklíčko a režeme na priečne pásiky, podobne ako by sme rezali salámu. Najtenší rez vyberieme a položíme ho otočením o 90 stupňov na podložné sklíčko. Preparát pripravíme klasickým spôsobom a pozorujeme. Po oboch dlhších stranách rezu môžeme sledovať husto usporiadané fertilné kyjakovité bunky - bazídiá a sterilné bazidioly. Pri dostatočnom zväčšení sa dajú na bazídiách rozlíšiť stopkovité útvary, tzv. sterigmy, ktoré nesú výtrusy. V prípade, že vidíme výtrusy ešte spojené so sterigmami, sú ešte s veľkou pravdepodobnosťou nezrelé. Bazídium môže niesť rôzny počet výtrusov. Najčastejšie býva štvorvýtrusné (tetrasporické), nezriedka dvojvýtrusné (bisporické), vzácne i s nepárnym počtom výtrusov. Výtrusy sú bunky špecializované na rozmnožovanie. Okrem spomenutých bazidiol, bazídií a výtrusov je možné v hyméniu, podobne ako na klobúku sledovať cystidy. Zvyčajne sú oveľa väčšie ako bazídiá a majú i rozdielny tvar. Na reze v preparáte pôsobia ako dominantné bunky hyménia. Na ploche lupeňov vystupujú tzv. pleurocystidy, na ostrí lupeňa sa nazývajú cheilocystidy. Niektoré huby (napr. z rodu Hymenochaete) majú v hyméniu i hrubostenné bunky šidlovitého tvaru - sety. Okrem hyménia si všímame aj stavbu dužiny lupeňov.
Hlúbik
Táto časť plodnice vyzdvihuje klobúk s hyméniom nad povrch substrátu, čo pomáha lepšiemu rozširovaniu výtrusov. Na hlúbiku si všímame jeho povrch. Rezy zhotovujeme podobne ako z klobúka, teda buď zrezaním povrchovej vrstvy alebo prerezaním plodnice a následným odobraním tenkej vrstvy rovnobežne s pozdĺžnym rezom. Tá môže byť bohatá na cystidy rôzneho tvaru a veľkosti. Tieto bunky na hlúbiku voláme kaulocystidy.
Dužina
Dužina je spleťou hýf, prevažne valcovitého tvaru, rôznej dĺžky a hrúbky. Tie sú priehradkované, pričom v oblasti priehradok môžeme objaviť tzv. pracky. Ich prítomnosť alebo absencia býva jedným z najdôležitejších a často rozhodujúcich znakov.