Pred istým časom sa mi dostali do rúk fotografie môjho priateľa Mira Odehnala inak vášnivého rybára a hubára zachytávajúce nepôvodného živočícha - nutriu vodnú v lokalite, ktorá je takpovediac mojou "srdcovkou" . Nedalo mi aby som o tomto zaujímavom hlodavcovi nenapísal zopár riadkov . 
Lokalita VN Kučišdorfská dolina...bodka v strede je náš objekt (foto: Miro Odehnal)
Lokalita Kučišdorfská dolina (Pezinok, Malé Karpaty), hlavne jej vstupná časť nebola vždy taká otvorená výskytu vodných živočíchov. V čase mojej mladosti, v 70-tych rokoch minulého storočia tu boli lúky, stredom ktorých pretekal potok lemovaný jelšinami . Susedili s dubinami na ktorých sme, a dodnes nachádzame naše najväčšie chrobáky fuzáče a roháče veľké. Na stráni (na Širokom) sa jazdil domáci aj medzinárodný motokros. Pamätám si to veľmi dobre, nakoľko sa mi pri prechode ponad potok po zvalenom strome podarilo asi z dvojmetrovej výšky doň zahučať .
Začiatkom 80-tych rokov sa v tomto priestore vybudovala nadúrovňová závlahová nádrž , ktorá vytvorila nové možnosti pre život hlavne akvatických a semiakvatických druhov živočíchov. Z tohto pohľadu je najzaujímavejšia vtoková časť nádrže, vytvárajúca pridodzené skrýše v hustých podmáčaných krovinách a trstinovom podraste. Počas posledných rokov sa nám podarilo v tejto lokalite naraziť na všetky druhy našich hadov užovka obojková, hladká, fŕkaná, stromová s výnimkou vretenice severnej, ktorú v Malých Karpatoch nenájdete vôbec. Z obojživelníkov sa tu vyskytuje ropucha bradavičnatá, skokan hnedý, štíhly a rapotavý . Lokalitu navštevuje často aj vodné vtáctvo ako lyska čierna, volavka popolavá, volavka biela či bocian biely. Samozrejme že všetky spomínané druhy sa radia medzi zákonom chránené a bolo by preto vhodné túto lokalitu chrániť aspoň pred vplyvom devastačnej ľudskej ľahostajnosti.
nutria riečna (foto: Miro Odehnal)
Ale vráťme sa k nutrii. Zaujímavé je že v okolí sa nenachádza žiadna farma, takže sa dá predpokladať že tento jedinec bol do prírody vypustený z domáceho chovu a žiaľ už nikdy v budúcnosti sa nám jeho prítomnosť zachytiť nepodarilo. Vychádzam pritom zo zistenia že Mirovi sa podarilo k nemu dostať asi na 3 metre čo by asi obozretný, voľne žijúci dospelý jedinec nepripustil a riešil by to okamžitým útekom do bezpečia.
Zadných 5 prstov s blanou (foto: Miro Odehnal)
Tento sa po fotení pomaly pobral do vody , preplával k ústiu nádrže, kde si ešte v pokľude pochutnával na vodných rastlinách z polovypustenej nádrže. Určite to bolo veľmi zaujímavé stretnutie a je mi len ľúto, že som nebol priamo pri tom.
Keďže nutria vodná nie je taký častý obyvateľ nášho geografického priestoru, prikladám ešte zopár riadkov o tomto hlodavcovi.
Dosť zblízka (foto: Miro Odehnal)
nutria vodná - Myocastor coypus (Molina, 1782)
cicavec - hlodavec - čeľaď: nutriovité
Nepôvodný - invázny druh hlodavca pochádzajúci z južnej Ameriky (Brazília, Bolívia, Argentína, Chile, Paraguaj, Uruguaj). Bol dovezený ako chovný druh pre svoju kožušinu začiatkom 20. storočia . V posledných dekádach storočia sa začal objavovať vo voľnej prírode v mnohých krajinách vrátane Čiech a Slovenska.
Má zavalité telo s masívnou hlavou a krátkym krkom. Chvost je len mierne ochlpený, dlhý, kužeľovitý , pokrytý šupinami. Predné aj zadné nohy sú tiež len mierne ochlpené s piatimi prstami, pričom väčšie zadné malú styri z nich spojené plávacou blanou. Vo voľnej prírode dosahuje dĺžky 45-65 cm + chvost 30-45 cm. Jej hmotnosť sa pohybuje medzi 4-8 kg, výnimočne môže aj viac. Samice sú v porovnaní so samcami menšie. Telo je dokonale prispôsobené pre život vo vodnom prostredí a na súši sa javí ako nemotorné. Uniká skokom do vody , ponorením sa a vyplávaním vo väčšej vzdialenosti. Vo voľnej prírode sa dožívajú zväčša okolo štyroch rokov. Údaje zo zajatia sa môžu líšiť.
Zavalité, na suchu nemotorné telo (foto: Miro Odehnal)
Je dosť citlivá na teplotu. Pri tuhých zimách a ich priamom pôsobení na telo omŕza slabo ochlpený chvost a končatiny.
... i zadnicu mi ukázala (foto: Miro Odehnal)
Pohlavnú dospelosť dosahujú samice už vo stvrtom mesiaci života. Jej jasným znakom je okrem iného aj zafarbenie zubov z krémovožltej na sýtooranžovú farbu. Gravidita trvá okolo 130 dní, je možná 2-3 x ročne s najčastejším výsledkom 4-6 mláďat . Sú od prvého okamihu životaschopné. Vidia, sú osrstené a vedia plávať. Okrem toho že ich samice koja 6-10 týždňov, už druhý deň po pôrode sú schopné pojedať zelenú potravu. 
Po fotení odplávala (foto: Miro Odehnal)
Nutria vodná je bylinožravec, ktorému sa pripisovali škody na poľnohospodárskych plodinách, avšak sledovaním sa zistilo, že v miestach, kde je dostatok vodných rastlín a pobrežných podrastov, sa nezdržuje od vody viac ako desiatky metrov (Gosling L.M. 1993).
Pri ústí potoka do nádrže (foto: Miro Odehnal)
Spracoval: Andrej Alena