Pri fotovýletoch sa jedným z mojich najobľúbenejších miest stalo územie Holubyho lúk známa aj ako Holubyho lesostep, rozkladajúca sa medzi obcou Vinosady a Kučišdorfskou dolinou pri Pezinku. S menom tohto významného človeka som sa samozrejme stretol už v minulosti, ale až pri tejto príležitosti som sa začal zaujímať o jeho pôsobenie hlbšie a objavil som obdivuhodnú osobnosť , ktorá sa významne vryla do slovenských dejín. Dodnes nesú jeho meno mnohé miesta i rastliny . Okrem už spomínanej lokality sú to Holubyho kopanice v Bielych Karpatoch, Holubyho chata na Veľkej Javorine, Jarabina holubyho (Sorbus holubyana) či nádherný hmyzovník holubyho (Ophrys holubyana) . Verím že tento krátky exkurz životom našej významnej osobnosti vás tiež zaujme.
Dr. h. c. Jozef Ľudovít Holuby
* 25.03.1836 Lubina
15.06.1923 Pezinok
Narodil sa v rodine evanjelického kňaza. Na strednej škole sa začal zaujímať o botaniku. V tomto období uverejnil svoje prvé botanické práce.
V Zemianskom Podhradí sa zaoberal systematickým výskumom flóry na okolí, ale aj viacerými vlastivednými disciplínami. Odborné práce z oblasti botaniky publikoval v ročenkách bratislavského a trenčianskeho prírodovedeckého spolku. Zanechal bohatú rukopisnú pozostalosť, ktorej časť je uložená v Literárnom archíve Matice slovenskej.
Jeho bádateľské záujmy, sústredené na Bošácku dolinu, sa začiatkom 80. rokov postupne rozširovali na históriu, národopis, archeológiu a folkloristiku tejto oblasti. Všímal si nielen okolitú prírodu, ale aj charakteristické stránky ľudového života
Pôsobenie a tvorba :
1858 - 1859 vychovávateľ na majetku bratislavskej rodiny Scherzovcov, Kľúčovo
1860 - 1861 kaplán u farára Ľudovíta Licharda, Skalica
1861 - 1909 farár, konsenior i senior, Zemianske Podhradie
1884 - 1893 trenčiansky senior
1877 - 1909 predseda Prírodovedeckého spolku župy Trenčianskej
1909 odišiel na odpočinok k dcére Božene Emílie Františky
Bol zakladajúcim členom Matice slovenskej a členom viacerých domácich a zahraničných vedeckých spoločností
1888 Flora des Trencsiner Comitates (Kvetena župy Trenčianskej - jeho najväčšia botanická práca napísaná v nemeckom jazyku. Prv než vyšla samostatne, bola publikovaná po častiach v ročenkách Prírodovedeckého spolku v Trenčíne)
1892 Niečo o maliníkoch Bošáckej doliny (príspevok publikovaný v Slovenských pohľadoch)
Herbáre:
Zostavil tri herbáre.
Prvý s vyše 12 000 exemplármi predal a teraz sa nachádza v Bukurešti.
Druhý herbár, ktorý nazbieral najmä v okolí Trenčína, daroval Slovenskej muzeálnej spoločnosti v Martine a je uložený v Prírodovednom múzeu Slovenského národného múzea v Bratislave.
Tretí, ktorý obsahoval najmä rastliny z okolia Pezinka, venoval Botanickému ústavu Karlovej univerzity v Prahe.
Významná je aj jeho zbierka machov (približne 3 000 exemplárov), ktorá sa nachádza v rumunskom Kluži.
Vedecké práce:
Kvetna javoriny nad Lubinou
Domáce lieky ľudu slovenského
Svätojurské rašelinisko Šúr
Flóra trenčianskej, bratislavskej, nitrianskej, oravskej i turčianskej župy
Čarodejné zariekanie a kliadby u ľudu slovenského
Neuverejnené rukopisy:
Soznam húb okolo Zem. Podhradia mňou aj inými dosiaľ v Trenčianskej stolici objavených“ opisuje 638 druhov húb nájdených v rokoch 1876 až 1884.
Ocenenia a pocty:
Za celoživotné dielo bol vyznamenaný členstvom v Českej akademii věd a umění
Na jeho počesť udeľuje Slovenská botanická spoločnosť pri Slovenskej akadémií vied od roku 1984 vynikajúcim botanikom pamätnú Holubyho medailu.
Pomenovali po ňom viaceré rastliny , napr. Ophrys holosericea subsp. holubiana (hmyzovník čmeľovitý Holubyho).
Bol prvým čestným členom Československej botanickej spoločnosti; bol aj členom mnohých domácich i zahraničných vedeckých spolkov.
V Zemianskom Podhradí, ktoré je neodmysliteľne spojené s jeho menom je zriadená pamätná izba. Je v nej uložené množstvo dokumentov z plodného a dlhého života výnimočného človeka, ktorý vnášal do Bošáckej doliny učenosť, výrečnosť a vzdelanosť, ktoré široko-ďaleko presiahli rámec regiónu.
zdroj: http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=1723 , krátené
spracoval: Andrej Alena