neprihlásený návštevník | webfilter: vypnutý |

vyhľadaj  

zobraziť všetky fotografie týždňa
Myopa picta
autor: Laco Tábi




prehľad všetkých fotografií




Oravské Beskydy (Babia hora)
Photo ID: 151244 z galérie krajina
Autor:

Peter Blatnický   
Lokalita: Oravské Beskydy (550), Malá Babia hora,
Dátum: 26. 07. 2005
Určovateľ: Peter Blatnický
Info:
Pohľad spod Malej Babej hory na majestát Babej hory.
Poliaci jej hovoria aj Diablak.

Pozri aj dole: "Súvisiace:"

Babia hora sa nachádza v CHKO Horná Orava a v Babiogorskom Parku Narodowom na poľskej strane. Je najvyšším vrchom Beskýd. Leží neďaleko Modralovej, najsevernejšieho miesta na Slovensku. Jej masív má tvar otvoreného písmena „V“ a pozostáva z vrcholov Malej Babej hory, Babej hory, ktorými prechádza poľsko-slovenská hranica, na poľskej strane sa (od r. 1920) ešte nachádzajú vrcholy Hovniak (Gówniak), Kopa (Kepa) a Sokolica.

Babia hora (1725 m n.m.) je navyššia hora nielen Oravských Beskýd (Beskid Żywiecki), ale aj celých Beskýd v Západných Karpatoch. Oravské Beskydy sú tiež časťou hranice hlavného európskeho rozvodia medzi úmoriami Baltského a Čierneho mora. Zo severných svahov vody odtekajú do Visly a Baltského mora, z južných svahov smerujú riekou Orava, Váh a Dunaj do Čierneho mora.

Babia hora patrí do sústavy vonkajších Západných Karpát. Z geologického hľadiska je tvorená z odolnejších pieskovcov, ktoré tvoria jej najvyššie partie a karpatského flyšu, čo je zmes pieskovca a ílovca. Charakter tohto materiálu vytvára na jej úpätí mnoho močiarov a rašelínisk, ktoré sú charakteristické pre celú oblasť Oravských Beskýd. Okrem spomínaných močiarov sa na Babej hore vyskytuje väčšie množstvo prameňov, čo svedčí o bohatých zásobárňach vody udržiavaných v jej odolnom podloží. Na poľskej strane sa nachádzajú početné menšie plieska (po poľsky stawky). Erózna činnosť vzduchu (vetra) zanechala na vrchole množstvo dominantných výčnelkov v podobe menších skalných stien a previsov. Dôkazom eróznej činnosti vody sú depresie na úpätí a pieskovcová jaskyňa v Babej hore.

Zo severnej strany je majestátny masív Babej hory vystavený veterným prúdom od Atlantického oceánu, vládne tu chladné a vlhké počasie. Preto sú tu časté hmly a zrážky, veľmi často fúka nepríjemný vietor. Poľskí turisti na vrchole preto postavili závetrie zo skál. Typické sú náhle zmeny počasia, ktoré majú na svedomí aj ľudské obete, najčastejšie nepripravených turistov.

Babia hora je po Východných, Západných a Nízkych Tatrách štvrtým najvyšším horstvom Slovenska. Je obľúbeným cieľom turistov. Je výbornou rozhľadňou, v prípade dobrých poveternostných podmienok je z jej vrchola vidieť kus Poľska, Hornej Oravy, časť ktorej po mierovej konferencií v Paríži po skončení 1.sv.vojny po prehratom poľsko-česko-slovenskom spore pripadla i s 12. dedinami Poľsku. Samozrejme dominuje pohľad na majestátny pás štítov od Belianskych cez Vysoké a Západné Tatry. Vidno aj hrebene Nízkych Tatier, Veľkej a Malej Fatry, Oravskej Magury, Veľký Choč, Piľsko, severnú časť Kysuckých Beskýd,...
Dlho som stál v nemom úžase pri pohľade na túto nádheru.

Pripájam aj odkazy na relácie Slovenského rozhlasu o Babej hore:
http://www.rtvs.sk/clanok/87136
http://www.rtvs.sk/clanok/12406
http://www.rtvs.sk/radio/archiv/1280/36530
https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1280/1298861

Na Babiu horu je možné vystúpiť viacerými trasami. Zo slovenskej strany sa vystupuje od chaty na Slanej Vode, kde boli kedysi za čias Rakúsko-Uhorska veľmi známe a vychýrené kúpele nad Rabčou a Oravskou Polhorou. Jednou z možností je výstup cez Vonžovec a Malú Babiu horu, druhou je výstup popri Hviezdoslavovej hájovni cez Šťaviny. V hájovni tvorili svoje diela Pavol Országh Hviezdoslav i Jozef Miloslav Urban. Dnes je v Hviezdoslavovej hájovni expozícia o našich literárnych velikánoch.

Najľahšie a najrýchlejšie je možno vystúpiť na Babiu horu z Poľskej strany. Jednou z možností je výstup červenou značkou z východnej strany zo sedla Krowiarki (Kraviarky) cez Sokolicu, Kepu (Kopu), Gówniak (Hovniak). Dve možnosti sú zo severnej strany od chaty PTTK Markowe Szczawiny nad obcou Zavoja. Prvá vedie modro značeným chodníkom do sedla Brána (poľ. Brona) medzi Malou Babiou horou a Babiou horou, následne vľavo červenou značkou na vrchol. Ostrejšia možnosť je žltou značkou - prťou Akademikov (Perć Akademików) strmým svahom, v ktorom je chodník na niekoľkých miestach vyzdobený aj kramľami a reťazami, v letnom období je prechod pohodlný, no je to úbočie orientované na sever, kde vzdušné prúdy môžu vykúzliť i prudké zmeny počasia a výstup môže znepríjemniť ľad a sneh. Po zime tu rozsiahle snehové polia vydržia dlho. Táto trasa je veľmi populárna, na vrchol často vystupujú turisti i v súvislom rade. A na vrchole je husto... Zvyčajný zostup späť je do sedla Brána.
Výstup z Privarovky zelenou značkou ma nelákal.

https://www.youtube.com/watch?v=aqVq5YkgTdM
https://www.youtube.com/watch?v=RQlxhGckfVI
https://www.youtube.com/watch?v=whXx-mAevkU&t=7s
https://www.youtube.com/watch?v=Q0f8oDvLZpw
https://www.youtube.com/watch?v=oSgfpjaqlBQ&t=471s
https://www.youtube.com/watch?v=Vxr0aZ9gqA0&t=412s


Flóra Babej hory je typická pre pieskovcové a flyšové podložie, čo sa prejavuje v mnohých rašeliniskách na jej úpätí. Tu sa vyskytuje flóra charakteristická pre mierne až chladné pásmo Karpát. V stredných a vyšších polohách dominuje pôvodný hustý prales, ktorý nebol poznačený extrémnou ťažbou práve z dôvodu nepriaznivých poveternostných podmienok. Je tvorený prevažne ihličnatými drevinami ako smrek, borovica, ale možno tu badať výskyt listnatých drevín, kde je najpočetnejšie zastúpený buk lesný. Na okraji alpínskeho stupňa sa nachádza hustá kosodrevina. Nad kosodrevinou sa vyskytujú odolné rastlinné spoločenstvá, ktorých výskyt je veľmi riedky. Na vrcholových partiách som videl rásť záľahu poniklecov bielych i iskerníkov, či skalníc. Vyskutuje sa tu Dianthus superbus subsp. alpestris, Festuca versicolor, Anemone narcissiflora, Lilium martagon, Aconitum firmum subsp. moravicum. V skalách v severnej časti rastie endemit Babej hory - Cerastium alpinum. Nenašiel som ho na slovenskej strane, asi musím prísť hľadať ho skôr, na slovenskej strane je miernejšia klíma.

Za starých čias na vrchole Babej hory bola tabuľa pripomínajúca, že vraj v r. 1912 sem vystúpil V. I. Uljanov - Lenin. Dnes stojí na vrchole oltár a aj dve informačné tabule - každá na inej strane hranice - pripomínajúce výstupy krakovského arcibiskupa Karola Józefa Wojtyłu - neskoršieho pápeža Jána Pavla II.

Po ukončení 1. sv. vojny došlo k územným sporom medzi Česko-Slovenskom a Poľskom. Už v novembri 1918 po vzniku Poľska sa snažili Poliaci o vytýčenie hraníc v historických medziach - v hraniciach poľsko-litovskej únie pred prvým delením Poľska (do r. 1772), čo viedlo k napätiu medzi všetkými susediacimi krajinami a k niekoľkým vojnám. Aj spor s Ruskom vo februári 1919 tiež vyústil do vojny, Poliaci si vydobili územia na Ukrajine. (o porážku Ruska sa zaslúžil Josif Džugašvili (Stalin). Poliakom to "zrátal" hlavne počas 2.sv.vojny, keď sa im mimoriadne kruto pomstil a po jej skončení Poľsko posunul na západ (čo Rusom Poliaci nezabudnú nikdy).
Poliaci po obnovení Poľska argumentovali aj o údajne až tristo tisícoch Poliakov žijúcich na území Oravy, Spiša, ale aj Liptova a Čadčianska. 27. októbra 1918 prijalo zhromaždenie poľských obyvateľov Těšínska v Těšíne rezolúciu, v ktorej vyzvalo poľské orgány, aby žiadali aj pripojenie Oravy a Spiša k Poľsku. 5. novembra 1918 sa v Jablonke na Orave zišlo z iniciatívy zhromaždenie propoľských obyvateľov a schválilo proklamáciu o pripojení Oravy, Spiša a Čadčianska k Poľsku. Zvolilo tiež Poľský národný výbor pre Oravu (Rada Narodowa Orawa) a žiadalo o vyslanie poľských vojenských jednotiek na Oravu. Poľské vojsko potom v nasledujúcich dňoch Oravu aj obsadilo. V polovici novembra 1918 sa obdobne v Starej Ľubovni na Spiši utvoril Poľský národný výbor pre Spiš (Rada Narodowa Spiska) a v polovici decembra 1918 vstúpilo poľské vojsko aj na Spiš. Obe poľské vojenské akcie boli v rozpore so stanoviskom Dohody z 5. decembra 1918, v ktorom bola za demarkačnú líniu Slovenska určená stará krajinská hranica Haličsko-Uhorská. Vzhľadom k tradičnému poľsko-maďarskému spojenectvu neboli obe vojenské akcie prijímané jednoznačne ani v samotnom Poľsku - poľskí zástupcovia v Budapešti uistili maďarskú vládu, že k vstupu poľského vojska na "uhorské" územie došlo bez vedomia poľskej vlády a že toto obsadenie nie je namierené proti územnej integrite krajín svätoštefanskej koruny. Poľsko na obsadených územiach Oravy a Spiša vypísalo na koniec januára 1919 konanie volieb do poľského Sejmu. Pretože by tieto voľby znamenali faktický výkon štátnej suverenity nad obsadeným územím a táto skutočnosť by mohla priniesť Poľsku výhodu pri rokovaniach o definitíve delimitácie hraníc, česko-slovenské orgány sa snažili konaniu týchto volieb na spornom území zabrániť. Česko-Slovensko sa obrátilo s protestom proti poľskému postupu k náčelníkovi vojenskej misie Dohody v Budapešti, ktorý nariadil vypratanie Poľskom obsadeného územia do 13. januára 1919. 23. decembra 1918 došlo pri Vyšných Hágoch aj k prestrelke československých a poľských oddielov. V obci Oravská Polhora na Orave začali poľské oddiely streľbu do dedinčanov, čo spôsobilo výrazný odklon sympatií miestneho obyvateľstva od Poľska. 24. decembra 1918 bolo uzavreté v Poprade prímerie a uzavretá zmluva o demarkačnej línii, odkazujúca konečné vytýčenie hraníc na parížsku mierovú konferenciu. V polovici januára 1919 bolo fakticky celé sporné územie na Orave a Spiši pod kontrolou Československa.
Na mierovej konferencii v Paríži sa najväčšia pozornosť pri rokovaniach o česko-slovensko-poľských územných sporoch sústredila na Tešínsko - oba štáty sa tam práve stretli v krátkej, ale krvavej sedemdňovej vojne a jeho hospodársky a strategický význam bol výrazne vyšší ako význam ostatných Poľskom nárokovaných území. 12. februára 1919 dorazila do Těšína osobitná Medzispojenecká komisia k riešeniu česko-slovensko-poľských územných sporov. K riešeniu sporu ale nedošlo. Pokus riešiť sporné otázky dvojstranným česko-slovensko-poľským konaním v Krakove úplne stroskotal. Uvažovalo sa i o riešení na základe plebiscitu, ktorý mal na Slovensku prebehnúť na Orave a v časti Spiša.

Vzťahy Česko-Slovenska a Poľska boli nevyriešenými územnými spormi značne poznačené a viedli k vzájomnému nepriateľstvu. V prípade Slovenska Poľsko podporovalo tie skupiny slovenských politikov, ktoré sa stavali priaznivo k zotrvaniu Slovenska vo zväzku s Maďarskom a skúmalo možnosti využitia slovenských politických síl, ktoré by vyžadovali slovenskú nezávislosť, Slovensko-maďarskú federáciu či príklon Slovenska k Poľsku namiesto Česku. Niektorí z týchto slovenských politikov sa stavali priaznivo k odovzdaniu sporných území Oravy a Spiša Poľsku. Na situáciu mala vplyv aj Rusko-poľská vojna, prebiehajúca od februára 1919. V čase obsadenia Kyjeva poľskými vojskami síce nadhodil poľský diplomat E. Pilz v Paríži možnosť riešenia sporu arbitrážou a Edvard Beneš súhlasil, ale poľská strana ako celok sa toto riešenie zdráhala prijať. Ako sa ale menila situácia na fronte v poľský neprospech, územné spory s Česko-Slovenskom strácali v Poľsku na dôležitosti. Pomoc Poľsku vo vojne bola navyše viazaná na jeho súhlas s prijatím arbitráže vo všetkých doteraz nevyriešených otázkach poľských hraníc.

Veľvyslanecká konferencia vydala rozhodnutie o česko-slovensko-poľských hraniciach, vrátane Oravy a Spiša, 28. júla 1920. Na slovensku boli požiadavky Poľska zohľadnené v obmedzenej miere. Poľsko získalo 20% územia Oravy s obcami Sŕnie, Podvlk, Harkabúz, Nižná Zubrica, Vyšná Zubrica, Orávka, Bukovina-Podsklé, Pekelník, Jablonka, Chyžné, Hladovka, Suchá Hora, Vyšná Lipnica a časť Nižnej Lipnice, a 4,2% územia Spiša (teraz tzv. Poľský Spiš) s obcami Nová Belá, Fridman, Falštín, Krempachy, Tribš, Durštín, Čierna Hora, Jurgov, Repiská, Vyšné Lapše, Nižné Lapše, Nedeca, Kacvín a Lapšanka. Česko-slovenská strana rozhodnutie napriek svojmu nesúhlasu podpísala ten istý deň a poľská 31. júla 1920. Poľská strana súčasne odovzdala slávnostné výhrady, ktoré kritizovali nerešpektovanie národnostných pomerov pri stanovení hraníc.

Sklamaný P.O.Hviezdoslav napísal po odčlenení časti Hornej Oravy k Poľsku 18. júna 1918 rovnomennú báseň:
https://zlatyfond.sme.sk/dielo/132/Orszagh-Hviezdoslav_Basne-prilezitostne/27

Pripájam aj odkaz na reláciu Slovenského rozhlasu "Genius Loci - Diablak", kde sa spomínajú i tieto udalosti:
http://www.rtvs.sk/radio/archiv/1280/439868

Súvisiace:


3x


Vaše komentáre a názory k fotografii:
 
14. 01. 2019 - 08:15:42
Parádne fotky Peťo - teda tak ako vždy!
A vynikajúce, súhrnné informácie - to si si teda zamakal.
14. 01. 2019 - 13:54:28
Úžasné informace, klobouk dolů



© Na fotografiu sa vzťahuje autorský zákon! Použitie, rozmnožovanie
alebo pozmeňovanie fotografie bez predošlého súhlasu autora je trestné!


Copyright © 2004-2021 FotoNet, všetky práva vyhradené.