neprihlásený návštevník | webfilter: vypnutý |

vyhľadaj  

zobraziť všetky fotografie týždňa
Sciurus vulgaris
autor: Pavel Forgáč




pozvanka

Atlas húb ( abecedný zoznam druhov )
Na tejto podstránke nájdete "Zoznam chránených druhov húb".

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
prehľad NVD
vedecké radenieslovenské radenielen druhy s fotkouvšetky druhy
[A] - B - C - D - E - F - G - H - I - J - K - L - M - N - O - P - R - S - T - U - V - W - X - Z

 FOTOGRAFICKÝ URČOVACÍ KĽÚČ (zobrazí prehľad čeľadí)
Amanita phalloides Costantin & L.M. Dufour var. alba
muchotrávka zelená / muchomůrka zelená bílá

  

Systém: Fungi - Basidiomycota - Agaricomycetes - Agaricomycetidae
Rad: Agaricales
Čeľaď: Amanitaceae (muchotrávkovité - muchomůrkovité)
Rod: Amanita
Opis: Klobúk 50-150 mm široký, v mladosti polguľovitý až zvoncovitý, v dospelosti klenutý až rozprestretý, na okraji v dospelosti niekedy roztrhaný, no neryhovaný, hladký, za vlhka lepkavý, inak suchý, holý, len veľmi vzácne s útržkami plachtičky, biely, len v strede slabo sivozelenkastý, lúčovito vrastene vláknitý, pokožka lúpateľná. Lupene až 12 mm široké, husté, vystriedané, pri hlúbiku voľné, biele. Hlúbik 70-150 mm dlhý a 10-20 mm hrubý, valcovitý, na báze zhrubnutý, s výraznou bielou hľuzovitou pošvou, v hornej časti s bielym prsteňom, biely, vláknito šupinkatý, plný, suchý. Dužina biela, na reze bez farebnej zmeny, má príjemnú chuť a v starobe dosť nepríjemnú vôňu. Výtrusný prach biely. Výtrusy 7,5-9 × 6-7,5 µm, takmer guľovité až široko elipsoidné, hladké, bezfarebné.

Praktický význam: Smrteľne jedovatá, rovnako ako klasická varieta. Spôsobuje cytotoxické, cyklopeptidové otravy, v staršej literatúre označované ako faloidné. Klinický obraz otravy zahŕňa niekoľko hodín trvajúce bezpríznakové štádium, nasledujú bolesti brucha, dávenie a hnačky, po ňom štádium zdanlivého uzdravenia. Po 4-5 dňoch dochádza k poškodeniu a zlyhávaniu pečene.

Liečivé účinky: Nie sú známe.

Ekologický význam: Je to mykorízna huba.

Výskyt: Rastie hojne od júna do októbra v listnatých a ihličnatých lesoch, najmä pod bukmi, dubmi, gaštanmi, pagaštanmi, brezami, hrabmi, lieskami, borovicami a smrekmi.

Rozšírenie: Nie je známe. U nás je rozšírená najmä v teplejších oblastiach.

Zámena: Čisto biele sfarbenie má muchotrávka biela – Amanita verna a muchotrávka končistá – Amanita virosa. Podobná muchotrávka citrónovožltá biela – Amanita citrina var. alba má namiesto voľnej pošvy odsadenú hľuzu s nízkym okrajom.

Pôvod latinského názvu: Druhový názov „phalloides“ zrejme charakterizuje podobnosť mladých plodníc k mužskému pohlavnému údu. "Alba" označuje bielu farbu variety.

Iné slovenské mená: Súčasné meno muchotrávka zelená bolo publikované už v roku 1955. Neskôr sa však vyskytli aj iné názvy, napr. muchotrávka hľuznatá – zelená (1966) či muchotrávka hľuznatá (1967).

Ľudové názvy: huba uzlovatá, pečiarka jedovatá

Poznámka: Pre pošvu na hlúbiku zľudovelo pomenovanie „čaša smrti“ alebo aj „kalich smrti“, symbolizujúce jej jedovatosť.


autor: Ján Červenka
posledná úprava: 9. 1. 2015
TOP FOTOGRAFIE (charakteristika druhu)


Ján Červenka


Zmapovaný výskyt druhu - Slovenská republika
Legenda:

Kliknutím na konkrétny záznam (bodku), si zobrazíte podrobnosti o zmapovanom údaji. Prístup k údajom chránených druhov riešia administrátori.

- záznam má exsikát
- záznam bez exsikátu
(1 záznam)


Copyright © 2004-2021 FotoNet, všetky práva vyhradené.