Popis: Najväčší európsky hlodavec, hmotnosť 11,3-25 kg, dĺžka tela 670-1 000 mm, dĺžka chvosta 280-370 mm, dĺžka ucha 35 mm. Zafarbenie varíruje od svetlohnedej po tmavohnedú na chrbtovej strane, brucho má zemito-hnedé, okolie úst sivohnedé. Typické sú mohutné rezáky hrdzavopomarančovej farby, plávacie blany na zadných nohách, najmä však široký zaokrúhlený, vodorovne ploský svalnatý chvost, pokrytý akoby rybacími šupinami. Pre ich život je dôležitý chrup a mohutne vyvinuté žuvacie svalstvo. Má 4 rezáky, pokryté sklovinou ako človek, ich zadná strana je z mäkšej zuboviny. Táto sa pri hlodaní rýchlejšie opotrebuje, pričom tvrdšia sa stále pribrusuje. Pri hlodaní za vysunutými hryzákmi ústnu dutinu zatvorí, takže môže pracovať aj pod vodou, ktorá mu do papuľky nenatečie. Rozštiepené nechty na druhom a treťom prste zadných nôh slúžia pri ošetrovaní srsti. Nosové aj ušné otvory môže zavrieť.Zo zmyslov má najlepšie vyvinutý sluch a čuch. Živí sa rastlinnou potravou, prevažne kôrou stromov, ktoré obhrýza nad zemou dokola, až sa zvalia (týmto typickým obhryzom drevín sa prezrádza). Stavbou tela, charakterom srsti, ktorej výmena prebieha po celý rok, je dobre prispôsobený na život vo vode. Je veľmi plachý, aktívny po zotmení. Bobry sa pária vo vode, a to zvyčajne v apríli až začiatkom mája, 105-107 dní po oplodnení má samica v apríli až v máji 2-5 mláďat. Dospieva vo veku 3-4 rokov. Mláďatá rýchle rastú, zavčasu začínajú plávať a potápať sa. Matka na ne prvé týždne dáva veľký pozor. Ak im hrozí nebezpečenstvo, strká ich ňucháčikom do vody. Staré bobry v takom prípade plesnú chvostom na vodu, vyhlasujú poplach. Inak bobor čľupne do vody nečujne. Ozýva sa slabým zvukom, podobným stonaniu. Dožíva sa 15-20 rokov.

Výskyt a rozšírenie: Bobor sa usadzuje len na miestach pri vode alebo priamo v plytkej vode, kde je na okolí dostatok mäkkých drevín. Zvyčajne však za nimi nechodí od vody ďalej ako 200 m. Brlohy si stavia tak, aby otvor bol pod vodou. Vstupná chodba stúpa nahor až pod povrch zeme, kde sa nachádza 1-1,5 m široký a asi 0,5 m vysoký pelech so zásobárňou drevín. Ak si brloh buduje priamo v plytkej vode, potom pod vodou navŕši hromadu vetví, upevní ich hlinou a kameňmi. Takýto kopec potom vyčnieva 1-2 m nad hladinu. Tieto vodné hrady sú pre väčšinu šeliem neprístupné a bobry sa v nich cítia bezpečne. Hladinu vody si regulujú stavaním dômyselných hrádzí z tenších kmeňov a vetví, ktoré nastoknú na dno koryta, upevnia kameňmi a blatom, priečne prekrížia hrubšími vývratmi a všetko starostlivo upchajú. Stromy pília zásadne v noci. Najradšej si vyberajú kmene od 8 do 20 cm. Osemcentimetrovú vŕbu prehryznú za 5-8 minút. O výskyte bobrov u nás v minulosti svedčí mnoho miestnych názvov. Pre cennú kožušinu, tuk a dobré mäso ich u nás vyhubili už v druhej polovici minulého storočia. Posledného bobra zabili na Žitnom ostrove roku 1858. Bobry pozorovali, či chytili v tom čase pri Zlatnej na Ostrove (na Dunaji pri Bratislave). V posledných rokoch sú údaje a doklad o výskyte bobra na Záhorí a v rybničnej oblasti pri Morave, ale aj z východného Slovenska.

Ochrana:  Tento plachý a zaujímavý živočích teda po dlhom období neprítomnosti patrí dnes medzi stálych zástupcov našej fauny. Treba ho však zaradiť, tohto pôvodného člena našej fauny, do zoznamu chránených živočíchov. Na miestach jeho možného výskytu (rybníky, močiare, či toky v oblasti Záhoria a pod.) treba likvidovať túlavé psy, chrániť ho pred pytliakmi, dodržiavať zákaz lovu ondatier odstrelom a používania želiez, nenastavovať rybárske siete na noc a pod. Trvalé osadenie bobra u nás prirodzenou cestou by dokázalo náš správny vzťah k ochrane prírody.